V komédii stvárnila postavu matky dvoch detí Marlo, ktorá čakala tretie, pričom film opisoval jej tehotenstvo, stavy po ňom, ale aj vzťah s opatrovateľkou Tully. Aby vyzerala presne podľa predstáv režiséra Jasona Reitmana, rozhodla sa ešte pred nakrúcaním pribrať. „Chcela som cítiť presne to, čo by mala cítiť žena ako Marlo. To bol môj spôsob pochopiť túto postavu bližšie, dostať sa priamo do jej zmýšľania,“ prezradila rodáčka z Juhoafrickej republiky. „A viete si predstaviť, že to bolo pre mňa naozaj veľké prekvapenie. Musím sa priznať, že to hraničilo až s depresiami,“ hovorí matka dvoch adoptovaných detí. „Áno, prvýkrát v živote som jedla polotovary a pila extrémne veľa sladených nápojov. Musím uznať, že počas tohto nakrúcania so mnou asi nebolo veľa zábavy.“ Herečka zobrala svoju váhu, teda skôr nadváhu, naozaj vážne. Neustále mala nastavený budík, aby nezabudla jesť.
„Prvé tri týždne ma to celkom bavilo, cítila som sa ako dieťa v obchode so sladkosťami. Bolo super ísť na raňajky do fastfoodu a dať si rovno dva milkšejky,“ smeje sa Charlize, no už vážnejšie dodáva: „Po troch týždňoch sa zábava skončila. Ak z ničoho nič začnete naschvál takto šialene priberať, je to ako normálna práca,“ vysvetľuje. „Spomínam si, ako som si nastavila budík a vstávala som uprostred noci len kvôli tomu, aby moja váha neprestala rásť. Zobúdzala som sa o druhej v noci a na nočnom stolíku som mala nachystanú misu makarónov so syrom. Nebolo to však žiadne vychutnávanie jedla, len som to mechanicky hádzala do úst. Mala som pocit, že to bola rovnaká drina, ako drieť v posilňovni.“
Jej váha išla hore tak prudko, že jej dve deti – šesťročný syn Jackson a dvojročná dcérka August si mysleli, že je tehotná. „Malá bola presvedčená, že mám v bruchu dieťa,“ smeje sa sympatická herečka. Návrat na pôvodnú váhu jej trval rok a pol. „Bála som sa toho a ukázalo sa, že odôvodnene. Naozaj to bola dlhá cesta,“ hovorí Charlize úprimne. A spomína, že pri filme Monštrum jej stačilo päť dní nejesť snacky a bola okej. „Ale poznáte to, vaše telo je iné v dvadsiatich siedmich a iné, keď máte po štyridsiatke,“ spomína na svoj predchádzajúci film, v ktorom pre zmenu stvárnila sériovú vrahyňu. „Našťastie, môj doktor ma upokojil, že pomalé zhadzovanie kíl je v tomto veku normálne. Máte skrátka 42, tak sa uvoľnite. Nezomierate! Všetko je tak, ako má byť!“ Pre herečku to nebolo ľahké. Málokto totiž vedel, že dvadsaťtri kíl navyše je naozaj jej. „Podľa mňa si na začiatku mnohí podľa prvých zverejnených fotografií mysleli, že si obliekam špeciálnu protetickú masku. Preto bolo ťažké vysvetľovať neskôr, čo sa so mnou stalo.“
Napriek všetkému trápeniu je herečka presvedčená, že to stálo za to a že sa im vo filme podarilo divákom ukázať, aké ťažké môže byť rodičovstvo. „Tento boj je reálny pre každého. Zistíte, že to nikto nemá ľahšie ako vy, že tým každý musel prejsť, hoci to často nebolo nič príjemné.“ Aj preto si predstaviteľka trpiacej matky myslí, že ženy by sa o týchto svojich starostiach a trápeniach s materstvom mali rozprávať. Prinajmenšom so svojimi polovičkami. Tí sú tiež často tiež bezradní, lebo netušia, čo ich partnerky prežívajú. „Veľa otcov prišlo po filme za mnou a hovorili, že o tom, čo ich ženy cítili, vôbec netušili,“ hovorí herečka. „Myslím si, že je to na nás, my sa nesmieme báť povedať, že je to ťažké, že nás nikto nepripravil na to, aké to naozaj bude. A vonkoncom by sme sa za takéto priznanie nemali hanbiť! Prečo aj? Stigmy rodičovstva by sme sa mali konečne zbaviť.“
Charlize zároveň prezradila, že aj jedna z jej blízkych priateliek si prešla ťažkými obdobiami, keď po oboch tehotenstvách trpela popôrodnými depresiami. „Úplne ma ničilo sledovať, ako sa táto múdra, krásna a silná žena postupne strácala. Normálne mala prežívať tie najšťastnejšie momenty v živote, no naopak – trápila sa preto, kto je, ako vyzerá, ako má zvládnuť nový vzťah v jej živote - s vlastným dieťaťom. Navyše jej telo zaplatilo zaň krutú daň. A presne na to som myslela, keď sme robili tento film. Snažili sme sa tie veci aspoň trošku odľahčiť, práve cez štipku humoru sme chceli vniesť svetlo do tohto problému. Rozhodne to nie je očarujúci pohľad – a to mám na tom filme rada.“
Charlize Theron sa snaží pomôcť ženám s popôrodnými starosťami napriek tomu, že ich nikdy nezažila. Svoje dve deti si totiž adoptovala a vychováva ich sama. Posledné udalosti v Spojených štátoch ju však nútia zamýšľať sa nad tým, či ich chce vychovávať v takej spoločnosti, v ktorej sú rasizmus a násilie na vzostupe. „Často sa pozerám na svoje deti a hovorím si, že ak bude toto pokračovať, opustím Ameriku. Pretože posledná vec, ktorú chcem, je to, aby sa moje deti necítili bezpečne.“ Charlize si dobre pamätá svoje detstvo v rasistickej Južnej Afrike. „Vyrastala som v ére apartheidu, a preto som hypercitlivá na rovnosť a ľudské práva. Áno, mám dve čierne deti a pre mňa je to niečo, na čo som hrdá. A chcem, aby aj ony vedeli, kto sú, a boli na to tiež hrdé!“
