Július Satinský a Oľga Lajdová vyrastali len kúsok od seba, obidvaja v Bratislave. Ich cesty sa však stretli až pri nakrúcaní komédie na lodi na Dunaji, kedy sa dali do reči a preskočila prvá iskra.
Komika, ktorý nemal o ctiteľky núdzu, mladé inteligentné žieňa s prehľadom o knihách, umení i divadle úplne očarilo. A tak si od neho vypýtal adresu. Ich vzťah sa však takmer skončil skôr, než sa vôbec začal. A dôvodom nebolo to, že zaľúbencov od seba delilo 400 km, pretože Oľga Lajdová mala v tom čase angažmán ako baletka v košickom divadle. Raz však k Júliusovi prišla Oľgina mama a našla u Satinského dámsku návštevu, s ktorou popíjal víno. Bola to síce len kamarátka, ale Oľgina mama si mohla myslieť, že herec, ktorý motá jej dcére hlavu, je sukničkár!
Starala sa oňho
Našťastie, Oľga nepatrila medzi hysterické ženy. Z listov, ktoré jej Július písal a ktoré pred pár rokmi vyšli aj knižne, musela cítiť, že sa do nej naozaj zaľúbil. „Túžim Vás znovu pozorovať. Rád počúvam Vaše mlčanie,“ písal svojej vyvolenej Satinský. A práve táto mlčanlivosť bola vlastnosť, ktorá Satinského k šarmantnej herečke priťahovala. Zrejme aj preto, lebo mu pripomínala jeho milovanú mamu, ktorá zomrela len tri roky predtým. „Moja matka bola k svojmu okoliu tiež podobne mlčanlivá,“ prezradil jej. A Oľga sa k nemu občas naozaj správala matersky. Pýtala sa ho, či mu ctiteľky nosia teplé jedlo, karhala ho za to, že fajčí, že si sem-tam vypije alebo že chodí neskoro spávať. „Nie je to zdravé,“ zvykla mu pripomínať. A on jej sľuboval, že ak to chce ona, prestane. Pre ňu by urobil prvé aj posledné.
Článok pokračuje na ďalšej strane