profimedia
StoryEditor

Musel sa vyrovnať so samovraždou brata, ale aj s výsmechom. Meky Žbirka skrýval za úsmevom bolesť

11.11.2021, 00:30
Celebrity
Na Slovensku je málo umelcov, ktorí spájajú generácie. Jedným z nich bol nepochybne spevák Meky Žbirka, ktorý tento týždeň poslednýkrát vydýchol...

Písal sa čas druhej svetovej vojny, keď sa slovenský vojak zoznámil s pôvabnou Angličankou Ruth Galeovou v Spojenom kráľovstve. Už od prvého okamihu si dvojica padla do oka - a napriek tomu, že im z času na čas robila prekážky jazyková bariéra, ale aj kultúrne zvyky, ich láska tieto nástrahy prekonala. Manželia sa časom stali rodičmi troch synov, z toho no len jediný z nich dostal slovenské meno. Keď prišiel v Bratislave na tento svet, do matriky mu napísali meno Miroslav. Napriek tomu mu prischla prezývka Meky, ktorá je aj pre mladšiu generáciu znakom kvalitnej hudby a nadčasových textov. 

Písal sa rok 1967, keď vznikla skupina Modus, v ktorej Meky pôsobil. Aj keď v hudbe nachádzal slávny spevák radosť a tento svet ho priťahoval už od útleho detstva, do piesní vkládal oveľa viac. ,,Ja som bol z rodiny pravdepodobne jediný, čo dostával kopance na ulici od príliš útleho veku. Bol som tretí syn, nebolo na mňa už toľko času, takže ma čoskoro začali posielať von, na Gunduličovu ulicu, aby som doma toľko neotravoval. A tam som dostal tvrdú školu ulice, neustále ma niekto nakopával do zadku,'' zaspomínal si v rozhovore pre Hospodárske noviny spevák. ,,V štyroch rokoch ma postavili do futbalovej brány a keď som pustil gól, spoluhráč ma takmer zmlátil. Krik ostatných, to je jeden z mojich prvých zážitkov z ulice,'' uviedol ďalej.

Meky sa v tom čase venoval ešte prespievavaniu zahraničných piesní. Už vtedy však nepochybne formoval svoj štýl a objavoval rozsah svojho hlasu a talentu. Oporou mu boli najmä jeho súrodenci, ktorí tiež prejavovali spevácky talent. ,,Doma, keď som skúšal robiť svoje prvé nahrávky, sa mi smiali, pretože som, samozrejme, bol z nás troch najslabší. Bratia tam dávali vokály, gitary, všetko im išlo, ale ja som žal len posmech,'' prezradil s úsmevom na tvári a dodal, že nešlo o žiadnu závisť či tvrdý výsmech, práve naopak - starší bratia ho tak povzbudzovali k čo najlepšiemu výkonu. ,,Ich smiech nebol zlomyseľný, ale dobrácky. Takže vždy, keď sa mi ľudia smiali, bral som to tak, že to nemyslia zle,'' prezradil ďalej umelec, ktorý si aj kvôli tejto škole života uvedomil, že sa nemôže nechať raniť od iných. To však netušil, že najväčšia rana ho ešte čaká...

Článok pokračuje na ďalšej strane

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/celebrity, menuAlias = celebrity, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
20. február 2024 18:12