Dlhé roky ju sužovala ťažká choroba, trpela Alzheimerovou chorobou, preto ju bolo na verejnosti vídať veľmi málo. Dnes ráno veľká hviezda českého filmového plátna vydýchla naposledy, zlyhalo jej srdce. Akú traumu si so sebou niesla celý život? Článok pokračuje pod galériou.
Málokto však vie, že krásna herečka bola rodená Slovenka a že na vlastnej koži zažila hrôzy vojny. Keď mala desať rokov, bola aj s rodičmi prinútená presťahovať sa do Čiech. Rok 1945, keď mala 15 rokov, sa jej stal osudným – s pištoľou pri hlave ju znásilnili dvaja vojaci, ktorí boli potom pred jej očami zastrelení. Toto ju vo vzťahom k mužom ovplyvnilo na celý život, už navždy mala problémy sexuálne sa zblížiť s mužmi. Jej manželom bol režisér Pavel Háša, s ktorým mala jedno dieťa, dcéru Zuzanu. Niekoľkokrát priznala, že Háša sa pre ňu obetoval, pretože ho celý život odmietala a intímnosti s ním mala iba za účelom splodenia dcéry. On ju však nikdy do ničoho nenútil.
Po vojne sa začala zaujímať o divadlo, prihlásila sa do súboru v Českom Těšíne. Veľmi rýchlo zistila, že herectvo je to, čo chce v živote robiť a tak začala študovať na konzervatóriu v Brne a potom aj na vysokej škole – JAMU. Po štúdiu získala svoje prvé obsadenia vo filmoch Ostro sledované vlaky (1960) či Smrt si říká Engelchen (1966).
Vďaka svojmu pôvabnému vzhľadu ju režiséri obsadzovali často do rolí osudových žien, čo je veľmi paradoxné najmä pre jej nevyrovnaný vzťah k mužom. Jej najznámejšia a najnezabudnuteľnejšia rola je pravdepodobne z filmu Adéla ješte nevečeřela (1977). Ako staršia pani si zahrala vo filme S tebou mne baví svět.
