Mexická maliarka Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón sa narodila v roku 1907 a celý život zúfalo hľadala šťastie. Prahla po láske, ktorej sa jej od mužov aj dostávalo, ale celý jej život sprevádzala bolesť a túžba po dieťati, ktoré nikdy nemala.
Ako dieťaťu jej pri bežnom zranení nohy diagnostikovali detskú mozgovú obrnu, kvôli ktorej jej veľmi ochabla pravá dolná končatina - preto sa vždy skrývala pod veľké sukne. Neskôr, ako mladá žena prežila autonehodu (zrážku autobusu s električkou), pri ktorej jej brucho prebodla kovová tyč, ktorá vyšla von jej prirodzením. Okrem toho utrpela niekoľkonásobné zlomeniny panvy, 11 zlomenín na nohe a vykĺbený lakeť. Natrvalo jej zostala poškodená chrbtica a z týchto zranení sa nikdy poriadne nedostala.
Keď ležala pripútaná ku lôžku, z nudy začala maľovať. Najčastejšie samu seba - veď seba predsa pozná najlepšie! Najviac ju ovplyvnil ju surrealizmus ale aj kubizmus. Často stvárňovala svoje utrpenie, bolesť a v dielach brutálnym spôsobom spájala sen so skutočnosťou. Zaujímavé je, že tieto obrazy sú veľmi pestré a farebné - akoby všetko navôkol bolo krásne, len ona trpela.
Ako mladá žena sa zoznámila so známym, o dvadsať rokov starším, slávnym maliarom Diegom Riverom. Výzorom bol odpudivý, no bol to veľký bonviván a sukničkár. Frida sa do neho šialene zamilovala, stal sa jej modlou a začala ho stvárňovať aj vo svojich maľbách. Ona drobná a krehká, on veľký a tučný - volali ich preto "slon a holubica". Pokúšali sa o dieťa, tri razy sa jej podarilo otehotnieť, no kvôli jej vnútorným poškodeniam nebolo možné dieťa donosiť a Frida vždy potratila. Posledný potrat mala až vo štvrtom mesiaci tehotenstva, čo veľmi ťažko psychicky niesla. To bola ďalšia rana osudu, z ktorej sa stal jej obľúbený brutálny výjav.
Napriek tomu, že vedela, že Diego nie je stvorený na vzťah s jednou ženou, vzali sa a ona mu tolerovala romániky a vzťahy s inými, hoci pri nich potichu trpela. Keď si však začal s jej sestrou Cristinou, bola to pre ňu taká rana, že toto prekusnúť už nedokázala a Diega opustila.
Napriek celoživotným bolestiam bola silná, veselá a žila bujarím životom. Vo svojom modrom dome, ktorý sa stal spoločenským centrom Mexika, usporadúvala večierky, pila tequilu, tancovala, striedala mužov - jej milenec bol dokonca Lev Trotski. Neskôr za ňou však Diego "priliezol" a požiadal ju, aby sa za neho opäť vydala. Urobila tak, ale už nikdy s ním nespala, pretože ako muž sa jej úplne zhnusil.
Posledné roky života prežila v korzete a na morfiu, pretože mala ukrutné bolesti. Maľovala však do konca života. Keď mala 47 rokov, našli ju mŕtvu na zemi v jej dome. Ležala vedľa svojho posledného obrazu s názvom Nech žije život.
