Radšej čítajte knihy, nie hlúposti na sociálnych sieťach, odkazuje známa spisovateľka

Dôvody na radosť si treba hľadať v maličkostiach a zachovať si humor, tvrdí v rozhovore známa autorka románov zo súčasnosti Monika Macháčková. Práve jej vyšla nová kniha – „evitovka“ Nikdy nebudem piť Slaný čaj. Porozprávala nám o tom, ako prežíva pandémiu alebo či by si vedela predstaviť živiť sa inak, ako písaním.

Na knihe Nikdy nebudem piť slaný čaj asi každého okamžite zaujme pomerne netradičný názov. Ako vznikol?

Odkazuje na jednu scénu z príbehu. Vymyslieť názov knihy je ťažké, lebo by mal byť prvým pútačom. Buď to príde okamžite alebo ho musím hľadať. Pri najnovšom príbehu som mala až desať pracovných verzií, nakoniec som sa rozhodla pre tento. Myslím si, že vystihuje nielen príbeh, ale aj postoj hlavnej hrdinky.  Viac neprezradím, všetko je v knihe ?.

Inšpirovali ste sa skutočnými udalosťami?

Nie, tento príbeh je vymyslený. Z reality sa tam dostali útržky  skutočných dialógov, niektoré pocity, názory a charaktery ľudí, akých som poznala. Baví ma písať tak, že miešam realitu s fikciou, používam témy a myšlienky, dotváram ich po svojom a vytváram tak novú realitu.  

Hovoríte, že „silu vieme nájsť v každom okamihu svojho života. Čo alebo kto je vo vašom živote tá sila?

V prvom rade si uvedomujem, že každý máme silu sám v sebe. Len ju nevieme použiť, alebo sa toho bojíme. To je to, o čom sa hovorí  - siahnuť si na dno a vytiahnuť odtiaľ posledné zvyšky – čoho vlastne?  Ja tvrdím, že odvahy správne sa rozhodnúť. Silu nevnímam ako schopnosť niekomu ublížiť, urobiť niečo negatívne, dominovať nad niekým „slabším“ , ale najmä ako schopnosť rozhodnúť sa. Vykročiť. Povedať nie. Odísť odniekiaľ, alebo naopak smerovať niekam. Nie vždy sa rozhodneme správne, robíme aj zlé uzávery, ale to je v poriadku. V mojom súkromí je silným oporným bodom moja rodina a moja najlepšia priateľka. Oni tvoria môj svet, moje zdroje pokoja, sily, lásky, radosti  a istoty.

V jednom rozhovore pred pár rokmi ste povedali, že ste boli blízko k totálnemu vyhoreniu. Čo vám vtedy pomohlo?

Je to pravda, bolo to desivé a nechcela by som to už nikdy zažiť. Súviselo to s obrovským tlakom v práci a s tým, že som vnútorne nebola stotožnená s tým, čo som musela robiť.  Existovalo jediné riešenie – odísť zo zamestnania, ktoré na mňa pôsobilo devastačne. Odvtedy som na voľnej nohe a moja duša je voľná ako vták. Samozrejme, že to má aj svoju druhú stránku, museli sme sa doma uskromniť, pretože príjmy rodiny  sa výrazne znížili. Ale neľutujem, manžel má pre to pochopenie a podporuje ma.

Stíhate popri písaní vlastných kníh čítať aj iné? Je mi jasné, že odpoviete áno – preto sa rovno spýtam, čo ste čítali naposledy?

Práve dnes som dočítala thriller Gaštanko od Soreina Sveistrupa a na večer už mám pripravenú Poslednú barónku od Silva Lavríka. Na knihy, ktoré plánujem čítať, mi nestačí nočný stolík, mám na to vyhradenú celú policu. Som vášnivá čitateľka a keď sa do niečoho začítam, väčšinou čítam na jeden dych. Kým oči vládzu. Okrem sci fi čítam vlastne všetko. Romány zo súčasnosti, historické príbehy, biografie, kriminálky, poéziu, literatúru faktu... Môj svet bez kníh a čítania je nepredstaviteľný, knihy máme doma všade, nedávno sme museli dorábať police. Žiadny sviatok sa nezaobíde bez knižného darčeka.

Viete si predstaviť, že by ste sa písania vzdali a živili sa niečím iným?

Nie, to absolútne nepripúšťam! Takto som si to vysnívala a už to nechcem meniť. Mám krásne spomienky na svoje zamestnania, zažila som veľa pekného a podnetného, keď som pracovala vo sfére neprofesionálneho umenia, keď som učila na ZUŠ, alebo v redakcii časopisu.  Pokiaľ to existenčne nebude nutné, nechcem nič meniť. Tento model je pre mňa ideálny – tvoriť knihy a prispievať článkami  externe do časopisov.

Rozhovor so spisovateľkou asi nemožno ukončiť inak, ako otázkou: chystáte v blízkom čase nejakú knižnú novinku?

V rámci iniciatívy Zachráň knihu vznikol projekt na niekoľko poviedkových kníh, do ktorého som sa tiež zapojila. Takže teraz práve mám rozpracovanú jednu poviedku. Okrem toho som sa pustila do plnenia svojho ďalšieho sna – píšem knihu pre detského čitateľa. V hlave mám aj plno ďalších námetov na príbehy pre dospelých čitateľov, ktoré postupne chcem napísať. Rozhodne sa nemám kedy nudiť!

Monika Macháčková (1969)

Novinárka a autorka kníh v slobodnom povolaní, knihomoľka a zberateľka starého porcelánu, milovníčka kvetov, hudby, levandule a predovšetkým vymýšľania príbehov. Mnohé majú skutočné črty, sú vyskladané z reálnych zážitkov, niektoré sú, naopak, výsledkom jej fantazírovania. Nikdy nebudem piť slaný čaj je Macháčkovej v poradí desiaty román primárne pre ženské publikum. Je aj autorkou viacerých publicistických kníh. Žije a tvorí na striedačku v Senci a Čičmanoch.

Zdroj: Dušan Křístek

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk