Okrem iného vtedy Halina Pawlowská napísala scenár filmu Díky za každé nové ráno a s kolegami boli len kúsok od toho, aby získali amerického Oscara. Je známa nezameniteľným zmyslom pre humor. Nielen na svoju adresu. I preto zvesela spomína na to, ako jej speváčka Helena Vondráčková svojrázne polichotila, keď výrazne schudla: „Vidíš, a teraz si už skoro normálna.“
Keby ste mali vaše aktuálne obdobie vystihnúť aforizmom, ktorý by to bol?
Ak mám hovoriť konkrétne o tomto týždni, tak každý deň čakám na syna, ktorý má zlomenú nohu a chodí k nám na obed. A ten aforizmus znie: „Když tě nervy trýzní, něčeho si hryzni.“
Ak by ste mali variť vaše najobľúbenejšie jedlo, čo by to bolo?
Mám veľmi rada hubovú omáčku so smotanou, kam ide veľa čerstvých húb. Kedysi ju varila moja maminka. Je to síce veľmi kalorické jedlo, ale strašne dobré.
Zvyknete variť podľa toho, aby to bolo vyvážené v rámci kalorických a výživových tabuliek?
Celý život som sa trápila figúrou, stále som držala diéty, po ktorých, samozrejme, nasledoval jojo efekt. Ale žeby som si jedlo vyslovene vážila a počítala kalórie, ktoré skonzumujem, tak to nie. Už to mám v oku. Strážim si, aby som prijala dosť bielkovín a nejedla toľko sacharidov. Vyvážene jem aj kvôli môjmu partnerovi. Mám však rada klasickú kuchyňu, no sladkosti nejem takmer vôbec.
Píšu vám ženy, ktoré tiež bojujú s nadváhou a chcú trebárs poradiť, ako svoje kilá s gráciou nosiť?
V spoločnosti stále hrajú prím chudé ženy, ale predsa len už sa trošku rešpektujú i tie, ktoré majú kilá navyše. Takže zlepšilo sa to. Myslím si, že ženy by sa nemali týrať pre svoju figúru. Mali by sa udržiavať tak, aby sa dobre cítili. No domnievam sa, že muži majú radi ženy s krivkami.
Ostatných zhruba 10 rokov v médiách akoby nastal boom tém sebalásky, sebaprijatia a podobne. Ako to vnímate?
Určite je dôležité, aby sa ľudia mali radi, lebo kto nemá rád seba, nemá rád ani svoje okolie. Ale niekedy mi to pripadá celé prehnané, sebecké až egocentrické.
Ako to máte vy so sebaprijatím?
Od 15 rokov sa zaoberám postavou, aby som schudla. Ale zároveň ma rodičia vychovali k presvedčeniu, aby som o sebe nepochybovala. Pre svojho otca som bola najkrajšia bytosť na svete, moja maminka síce bola veľmi kritická, ale milovala ma. Postupne som sa naučila, že ako vyzerám, to som proste ja. A keby som vyzerala inak, už by som to bola iná ja. Vždy som však mala chlapca, ktorý ma mal rád a ktorému som sa páčila taká, aká som. Keď som chcela chudnúť, podporoval ma, ale uzavrela by som to asi tým, že moja postava je taká, aká je, a je potrebné ju rešpektovať.