V bankovej aplikácii v smartfóne si môžete kedykoľvek pozrieť podrobný report o svojej finančnej spotrebe a sledovať každé jedno rozkotúľané euro. Prehľad o „spending“ návykoch svojich klientov majú aj banky a na základe nich robia vlastné prieskumy. Z ich výsledkov sa o finančnom správaní Sloveniek a Slovákov dajú vyčítať zaujímavé veci. EVITA ich zozbierala pre vás!
Najprv zodpovedne
Viac než 70 % Slovákov dostáva svoje peniaze na účet v prvej polovici mesiaca. Štyria z desiatich medzi 11. a 15. dňom v mesiaci a potom sa začne veľké odpočítavanie, doslova. V prvých troch dňoch po výplate zaplatí polovica z nás tie najväčšie a najdôležitejšie platby – za nájom, hypotéku a energie. V prvej vlne idú aj peniaze mobilným operátorom. Ďalších zhruba 35 % Slovákov si tieto záväzky splní do týždňa po výplate. Takmer tri štvrtiny z nás si v prvom týždni odložia nejakú sumu bokom. Partneri väčšinou tvrdia, že o výdavkoch na bývanie rozhodujú spoločne (dušuje sa 60 % opýtaných). Pri podrobnejších prieskumoch sa však ukazuje, že vo finále majú rozhodujúce slovo ženy – ak sa rozhodujeme medzi dvomi bytmi, domami alebo vyberáme zariadenie do domácnosti – muž väčšinou ustúpi. Platby za tieto položky však hradí zvyčajne práve muž.
Doba kešu žije
Takmer štvrtina Slovákov si do dvoch dní po výplate vyberie kartou väčšiu hotovosť. Hoci sa už takmer všade dá platiť kartou, peniaze v peňaženke pre nás stále predstavujú istotu. Viac s hotovosťou manipulujú ženy než muži. Jednak preto, že často potrebujeme hradiť položky, kde nám platobná karta nepomôže (vreckové deťom, malé sumy na rôzne aktivity v škole, za jabĺčka tetkám na trhu), jednak kvôli pocitu, že reálne peniaze máme viac pod kontrolou.
Na horšie časy
Kríza nás pred ôsmimi rokmi poriadne preplieskala a začali sme šetriť. Nekupujeme si každú somarinu na splátky, sme opatrnejší pri úveroch a odkladáme si peniaze na horšie časy. Nejakú sumu si pravidelne odkladá 68 % Slovákov, čo pracujú. Len málo z nich na konkrétny účel, 95 % tvrdí, že chcú mať rezervu pre prípad núdze. Je to síce v priemere o pár eur ročne viac, ale keď sa to zráta, banky sa každý rok tešia z miliónov nasporených eur navyše. Áno, banky! Lebo finančnú disciplínu sme si síce zlepšili, zato s gramotnosťou na tom stále nie sme dobre. Vyše polovica peňazí, ktoré si odkladáme, kvasí na našich bežných účtoch – kde vôbec nezarábajú. Naopak, niekedy nám z nich vďaka poplatkom po troške ubúda.
Stratené v číslach
Podľa prieskumu jednej z najstarších slovenských bánk z roku 2014 si priemerný Slovák odloží 96 eur mesačne. Podľa tohtoročného prieskumu agentúry Focus 34 percent domácností si vie mesačne ušetriť desatinu svojho príjmu, 23 percent viac než pätinu, 11 dokonca tretinu z toho, čo zarobí. No v každej tretej domácnosti nedokážu odložiť bokom mesačne ani euro. Priemerné čísla sú teda jedna vec, ale sporenie a jeho výška je individuálne a sú v ňom obrovské rozdiely. Banky napríklad zo svojich údajov vidia, že síce až polovica z nás si odkladá peniaze na sporiaci účet, dvaja z troch „sporiteľov“ však z neho každý mesiac aj niečo vyberú. Nejde teda o žiadne stavy núdze ani nepredvídané udalosti. Ak k nim teda nerátame jesenné zľavy v obchodných centrách.
Byty a šperky ako investícia
Ešte stále sme zvyknutí ukladať naše peniaze konzervatívne na účty a termínované vklady, či po 40-ke na dôchodok do tretieho piliera. Investovať ich do nehnuteľnosti sa rozhodlo 17 % tých, ktorých sa v prieskume pýtali. Najčastejšie je to investícia do bytu, ktorý majitelia prenajímajú – čo predstavuje po odrátaní nákladov nie veľký, ale stabilný príjem. Alebo kúpiť starší byt v pôvodnom stave za dobrú cenu, efektívne ho zrenovovať a predať. Ľudia s vyšším príjmom to zvyčajne nerealizujú z úspor, ale novou hypotékou. 8 percent Slovákov investuje alebo uvažuje o tom, že vloží peniaze do drahých kovov a kameňov.
Ženy sebe
K svojmu účtu si sporí peniaze každá piata Slovenka, priemerne si vie odložiť 61 eur každý mesiac. V porovnaní s mužmi je to o 12 eur menej. Sme však napríklad disciplinovanejšie pri splácaní pôžičiek než muži a takisto dávame viac na charitu – to platí najmä pre vydaté. Nákupy pre radosť robia ženy a muži inak. Kým my radšej nakupujeme častejšie za menej peňazí – oblečenie, kozmetiku, niečo pre deti, drobnosti do domácnosti, mužov potešia zriedkavejšie, zato drahšie nákupy – elektronika či športová výbava, technické vychytávky. Muži viac a častejšie míňajú v e-shopoch. Priemerne tam minú 180 eur mesačne, o 20 eur viac ako my.
Spoločný účet po prvom dieťati
Keď ide o rodinné hospodárenie, máme najradšej spoločné účty – gazduje takto až 65 % slovenských rodín. Spoločné kasy máme najmä od veku 30 rokov a vyššie, u väčšiny rodín to kopíruje rok, keď sa im narodí prvé dieťa a žena na čas stráca svoj príjem. 58 % mužov i žien má pocit, že o peniazoch rozhodujú spoločne a rovnakým dielom. Každý má však svoje kompetencie: Slovenky výrazne rozhodujú o výdavkoch na potraviny (55 % k 9 % mužov), deti (33 % k 2 %) a zariaďovanie domácnosti (26 % k 4 %). Takisto máme o niečo väčšie slovo pri výbere dovolenky či spoločnej zábavy.
Mladí šetria na svadbu
Ako stúpa priemerný vek ľudí, ktorí do manželstva prvýkrát vstupujú, klesá aj počet rodičov, čo im svadbu zacvakajú. Mama a otec platia len každú piatu svadbu na Slovensku, zvyšných skoro 80 % párov si ju financuje vlastnou cestou. Presne dve tretiny si na ňu šetrí, polovica do dvoch rokov, 43 % dokonca viac. Inak svoje peniaze radi minú tu a teraz. Mladí ľudia do 26 rokov u nás najviac míňajú na zábavu a oblečenie – fastfoody, kino, bary, handry a hry zhltnú štvrtinu ich príjmov. Tú ďalšiu, približne rovnakú čiastku, prejedia.
