Prečo reagujeme na cudzie emócie? Nuž preto, lebo sme sociálne bytosti a náš mozog obsahuje tzv. zrkadlové neuróny. Tie nám umožňujú cítiť empatiu – dojať sa pri filme, porozumieť bolesti priateľky, súcitiť s dieťaťom... Lenže u mnohých žien je táto schopnosť vybičovaná do extrému. Chýba im emočný filter. Ak je niekto v miestnosti nahnevaný, smutný alebo v strese, ich nervový systém to vyhodnotí ako vlastné ohrozenie a začne okamžite produkovať stresové hormóny. „Môj manžel je veľmi temperamentný človek. Keď mal v práci zlý deň, prišiel domov ako chodiaca búrka. Nemusel ani nič povedať. Stačilo, ako tresol dverami alebo hlasno dýchal. V tej sekunde mi stuhol krk, začalo mi búšiť srdce a strávila som celý večer tým, že som chodila po špičkách ako duch, alebo som sa ho snažila sa ho opraviť tým, že ho rozveselím a uvoľním. Vytvárala som na seba tlak, akoby to bola moja úloha, moja zodpovednosť. Bola som z toho neskutočne vyčerpaná,“ rozpráva 54-ročná Soňa.
Stres je nákazlivejší než chrípka
To, že nálada okolia mení našu chémiu v tele, nie je len pojem. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka zistili, že stres je doslova „nákazlivý“. V ich štúdii sa ukázalo, že až 26 % ľudí zaznamenalo okamžitý nárast hladiny stresového hormónu kortizolu len tým, že sa pozerali na niekoho, kto bol v strese. Ak išlo o partnera, tento psychosomatický prenos vzrástol až na 40 %. Inými slovami: stačí sa pozerať na partnera v tenzii a naše telo spustí rovnakú poplašnú reakciu, akoby sme v strese boli my sami.
Vysoká empatia má svoju cenu
Podľa psychologických prieskumov zameraných na duševné zdravie žien uvádza až 7 z 10 empatických žien, že pravidelne pociťujú emočné vyčerpanie spôsobené preberaním problémov svojich blízkych. Výskumy z oblasti psychoneuroimunológie dokonca potvrdzujú, že dlhodobá emočná nákaza a chýbajúci emočný filter priamo oslabujú imunitný systém, zvyšujú riziko chronického zápalu v tele a vedú k únavovému syndrómu či poruchám spánku.
Prečo musíme neustále niekoho „zachraňovať“?
Pozor! Ide o kognitívnu pascu. Určite ste už zažili situáciu kedy má partner, rodič alebo kamarátka zlú náladu a vy sa okamžite snažíte situáciu rozptýliť alebo ponúknuť riešenie. „V psychológii človeka je bežné na takéto situácie reagovať v prvom momente snahou o zmenu, o „opravu“ zlého naladenia, ktoré z druhého cítime. Náš mozog prirodzene nemá rád neistotu. Keď vidí blízkeho človeka v nekomfortnom stave, vyhodnotí to ako napätie v našom priestore, ktoré musí byť odstránené,“ hovorí psychológ Lukáš Fabók, ktorý doplnil, že zvyčajne opomíname fakt, že to často nerobíme pre druhého, ale pre seba. „Chceme opraviť jeho náladu preto, aby sme sa my prestali cítiť nepríjemne a v ohrození. Hneď ako pochopíme, že partner má právo byť nahnevaný či smutný, nemusí to okamžite znamenať konflikt či problém a vy nepotrebujete byť jeho emočným manažérom, nastáva úľava.“
Čo je to emočný buffering a ako funguje?
V psychológii je emočný buffering technikou, ktorej úlohou je vytvoriť mentálny a energetický priestor medzi stimulom (strach, hnev, únava iného človeka) a našou reakciou. Ide v podstate o veľmi zrelé a vedomé, pozor, nie však jednoduché a automatické, rozhodnutie nebyť reaktívnou špongiou, ale pozorovateľom. „Predstavte si celkom bežnú situáciu: Partner príde domov z práce nervózny, podráždený a vo dverách nevrlo odsekne. V tej chvíli sa naša psychika dostáva na rázcestie a my môžeme zareagovať dvoma úplne odlišnými spôsobmi. Prvým je okamžitá reakcia. Partnerovu zlú náladu si vezmeme osobne. Náš mozog to vyhodnotí ako ohrozenie, nastúpi obranný reflex a my vstupujeme to útoku: ‚Prečo si na mňa hneď odporný? Ja za tvoj deň nemôžem!‘ Vzniká okamžitá eskalácia, emočná reťazová reakcia a konflikt je na svete,“ vysvetľuje klinický psychológ Fabók. Druhým, vzťahovo výhodnejším prístupom, je buffering.
Teda technika emočnej pauzy či ochranného priestoru. „Keď partner vojde nevrlo do dverí, vedome spravte krátku pauzu. Jeho náladu neprehliadajte, ale namiesto toho, aby ste ju okamžite odrazili späť, vytvorte medzi jeho emóciou a svojou reakciou takzvaný „buffer“‚, čiže ochranný vankúš. V duchu si povedzte veľmi dôležitú vetu: ‚Tento hnev je jeho emócia, nie moja. Zlú náladu si priniesol z vonku, nie je to útok na mňa,“ pokračuje psychológ. „Namiesto toho, aby ste sa stali obeťou jeho emočnej búrky, ešte viac ju rozdúchali alebo sa nechali do nej vtiahnuť tiež, ponúknite mu vo svojej stabilnej rozvahe empatiu a pochopenie. Neraďte, nezachraňujte, ale vypočujte a zároveň si zachovajte vlastnú stabilnú hranicu. Výsledok? Emócia neeskaluje do hádky, ale má oveľa väčšiu šancu bezpečne, nekonfliktne dohorieť v ochrannom priestore, ktorý ste dokázali vytvoriť,“ uzatvára.
Štvorstupňový tréning pre vytvorenie „nárazníka“
Nie nadarmo sa hovorí, že tréning robí majstra. Ako však túto techniku aplikovať v reálnom živote, keď na vás niekto chrlí negatívnu energiu?
- Fyzické ukotvenie - pauza od reakcie
Keď cítite, že do vás vstupuje cudzí stres, prepojte sa so svojím telom. Uvedomte si chodidlá na zemi, stlačte palec a ukazovák k sebe. Tento drobný fyzický úkon dá mozgu signál: Ja som tu, som v bezpečí vo svojom tele.
- Mentalizácia a separácia
Povedzte si v duchu čarovnú vetu: „Aha, on/ona prežíva hnev. To patrí jemu/jej, nie mne. Nemusím to opravovať.“ Zapamätajte si: Nie ste zodpovedná za emócie druhých dospelých ľudí.
- Vizualizácia skleneného štítu
Znie to ako ezo-rada, ale psychoneurobiológia potvrdzuje silu vizualizácie. Predstavte si teda medzi sebou a daným človekom priehľadnú sklenenú stenu. Vidíte ho, počujete ho, súcitíte s ním, ale jeho emočné projektily sa odrážajú od skla a padajú na zem.
- Jasná hranica s láskou
Namiesto toho, aby ste hrali hru na záchranára, použite formulu: „Vidím, že si dnes mal naozaj ťažký deň a si nahnevaný. Ak sa chceš vyrozprávať, som tu pre teba, no ak potrebuješ byť sám, dám ti priestor.“ A potom odíďte do inej miestnosti.
„Nebudem klamať, trvalo mi mesiace, osvojiť si emočný buffering a nenechať sa vtiahnuť, no zachránilo mi to vzťah aj zdravie. Zistila som, že keď nepreberiem partnerov hnev, prehrmí trikrát rýchlejšie. Prestal mať vo mne partnera na hádku. Svoj hnev a stres si tak musel spracovať sám. A ja som konečne prestala mať migrénu z emócií niekoho iného,“ dodáva Soňa.
TEST: Ste vo vzťahoch emočnou špongiou?
1. Mení sa vaša nálada okamžite podľa toho, s kým sa nachádzate v miestnosti?
2. Cítite pocit viny, keď je niekto z vašich blízkych smutný alebo nahnevaný?
3. Máte tendenciu neustále navrhovať riešenia a rozveseľovať ľudí okolo seba, aj keď vás o to neprosili?
4. Odchádzate z bežných rozhovorov s fyzickou únavou, bolesťou hlavy či stuhnutým krkom?
Ak ste odpovedali áno na 3 a viac otázok, váš nervový systém akútne potrebuje tréning emočného bufferingu. Ako si chrániť energiu vo vzťahoch
