Stalo sa vám niekedy, že ste mali zvláštny pocit, akoby ste situáciu, v ktorej sa práve nachádzate, zažili už predtým? Ocitli ste sa na mieste, kde ste nikdy neboli a aj tak ste ho „poznali“? Alebo ste stretli úplne cudzieho človeka, ale kdesi v hĺbke duše ste vedeli, že sa poznáte odjakživa?
Psychológovia označujú tento pocit výrazom déjà vu (už videné). Ide údajne o druh ilúzie, spôsobenej istým oneskorením informácie, ktorá putuje z jednej polovice mozgu do druhej. Napríklad prejdete do neznámeho miesta a viete, že ulicu, ktorou práve prechádzate, vlastne poznáte... Že o kúsok ďalej je príjemná kaviareň, kde majú výborné croissanty. Ako je to možné? Nová informácia (o ulici, ktorú ste predtým nikdy nevideli) sa v jednej polovici mozgu na okamih akoby „zasekne“ kvôli krátkemu výpadku pozornosti, takže do druhej polovice mozgu doputuje s malým oneskorením. Preto vám nová ulica pripadá známa.
Príčina – minulé životy?
Okrem toho jestvujú ešte ďalšie vysvetlenia, ktoré sa však pohybujú prevažne na hranici medzi nebom a zemou. Déjà vu býva napríklad spájané s minulými životmi (vo svojej inej existencii ste už v danom mieste žili, preto ho hneď spoznávate) alebo s paralelnými vesmírmi či astrálnym cestovaním (duša sa v noci odpúta od tela a môže si zaletieť v podstate kamkoľvek, teda aj do miest, ktoré vám potom v reálnom živote pripadajú povedomé).
Čo na to lekári?
Stredoeurópsky technologický inštitút CEITEC uskutočnil v roku 2012 prelomový výskum práve v oblasti déjà vu. Podľa výsledkov tento zážitok spôsobujú určité štruktúry v mozgu a ľudia často zažívajúci déjà vu majú menšiu oblasť, ktorá zodpovedá za pamäť a uchovávanie spomienok. Určitú súvislosť vidí aj s vyššou dráždivosťou hipokampu – to je súčasť mozgu, ktorá je dôležitá pre krátkodobé uchovávanie informácií a priestorovú orientáciu. Tento pocit častejšie zažívajú inteligentní ľudia, ktorí ľahko prepadajú stresu. Tak práve dochádza k vyššej dráždivosti hipokampu. Čo je však skutočný spúšťač déjà vu, sa doposiaľ nevie.
Povedomé zvuky a vône
Déjà vu však zďaleka nie je jediným záhadným javom, ktorý vedci nedokážu objasniť. Niečo podobné zažívajú ľudia pri déjà vécu (už prežité) – to je pocit, že sme už niečo zažili a teraz sa to opakuje. Celú situáciu si pritom pamätáme do najmenších detailov, vrátane vôní alebo zvukov a tiež vieme, čo bude nasledovať.
Menej bežný, ale aj tak reálny stav je označovaný ako déjà visité (už navštívené). Predstavte si, že ste v neznámej krajine a aj tak presne viete, kadiaľ sa dostanete k vytýčenému cieľu. Skrátka o tom mieste viete skutočne všetko.
To by som predsa mal poznať
Akýmsi protikladom déjà vu je jamais vu (nikdy nevidené). V tomto stave človek nie je schopný rozpoznať miesto, situáciu, ani ľudí vôkol seba, aj keď rozumovo si je vedomý toho, že by ich mal poznať.
Pri déjà senti (už cítené) máte zas pocit, že presne toto ste už niekedy cítili. Táto skúsenosť je málokedy spojená s konkrétnym predmetom alebo situáciou, skôr ju môže vyvolať podvedomé slovo či určitá skladba slov. Ide o čisto citovú záležitosť.
Mám to na jazyku, ale...
Stavy nazývané presque vu (takmer videné) a l´esprit de l´escalier (duch na schodisku) zažil asi každý z nás. Prvý pojem popisuje pocit „už to mám na jazyku“, ale „to niečo“ väčšinou nepríde. Druhý pojem označuje situáciu, keď nám zíde na um trefná odpoveď, vtipná alebo múdra poznámka až vo chvíli, keď už je na ňu neskoro (už nemáme možnosť ju vysloviť).
Je to jasné, idú po mne!
Vzácnym mozgovým javom je tzv. Fregoli delusion (Fregoliho klam). Človek trpiaci touto poruchou si myslí, že rovnaká osoba používa viac rôznych prezlečení, prípadne sa ho snaží prenasledovať (je celkom bežné, že Fregoli delusion sa často spája s paranojou). Tento stav je pomenovaný po talianskom hercovi Leopoldovi Fregolim, ktorý bol slávny svojou schopnosťou rýchlo zmeniť vzhľad počas hry.