Dokáže zvieratko predpovedať smrť? Možno áno! V opatrovateľskom dome Steere House Nursing and Rehabilitation Center v americkom meste Providence v USA mali v rokoch 2005 až 2022 kocúra, ktorý túto schopnosť mal. Volal sa Oscar a vyrástol na oddelení pre dlhodobo chorých, kde mal pôvodne aj s ďalšími piatimi mačiatkami z útulku spríjemňovať pobyt v nemocnici.
Čoskoro sa však začal správať inak ako bežná mačka. Lekári aj sestry si totiž všimli, že Oskar sa venuje výlučne pacientom, ktorým zostáva už len pár hodín života. Akoby bol schopný vycítiť blížiacu sa smrť. Vždy nepozorovane prekĺzol do izby dotyčného, stočil sa pri ňom na posteli a pokojne odpočíval alebo spal. Keď jeho „vyvolený“ zomrel, pokojne sa zdvihol a odišiel inam.
Pravda – na oddelení, kde je smrť, bohužiaľ, na dennom poriadku, tomu spočiatku nikto nevenoval priveľa pozornosti, ale keď sa Oscar postupne neomylne objavil pri niekoľkých desiatkach ľudí, ktoré pokojne odviedol na onen svet, začali sa ním lekári z oddelenia zaoberať hlbšie, zmienky o ňom sa objavili aj v odbornej literatúre.
Kocúrik sa stal zvieracou celebritou. Došlo to už dokonca tak ďaleko, že keď Oscar zavítal do izby k niektorému z pacientov, sestričky radšej hneď volali príbuzným, aby sa prišli rozlúčiť... A kocúr sa vraj nikdy sa nepomýli! Väčšinou ho blízki chorého nechali odpočívať na posteli, ak ho však niektorí vyhodili za dvere, ťažko to niesol. Stál na chodbe, žalostne mňaučal a škrabal na dvere, kým ho opäť nevpustili do miestnosti. Potom sa hneď upokojil a po vykonaní „svojej práce“ tíško opustil miestnosť...
A so živými sa nebavil. Pacientov, ktorí mali nádej na uzdravenie, obchádzal oblúkom a nenechal sa ani pohladiť – beda, ak by sa s ním chcel niekto pomaznať!
Ako si to vysvetliť? Odborníci sa dohadujú, či je možné, že by Oscar, mačka s veľmi dobre vyvinutým čuchom, mohol cítiť nejaké špeciálne látky, ktoré vylučuje telo umierajúceho. Alebo mal akýsi špeciálny zmysel? Alebo je to len tým, že ťažko chorí sa skrátka príliš nehýbu a preto mu bolo u nich príjemnejšie ako u pacientov, ktorí sa ho snažili pohladkať? Kto vie...
Dom psích duchov
Zdá sa, že aj zvieratá sa môžu po svojej smrti vyskytovať ako nehmotné stvorenia – dôkazom môže byť skúsenosť hneď niekoľkých desiatok ľudí, ktorí navštívili škótske sídlo nazývané Ballechin House.
Pôvodne patrilo istému majorovi Stewardovi, nadšenému chovateľovi psov. Ten vraj tesne pred svojou smrťou v roku 1873 prehlásil, že sa na tento svet plánuje vrátiť v tele svojich maznáčikov. Nestihol to však urobiť, pretože nevďačný dedič, Stewardov synovec, nechal všetkých psov (vraj ich bolo dvadsať) – azda v predtuche čohosi čudného – ihneď po strýcovej smrti utratiť. A začali sa diať veci! Obyvatelia sídla žili v neustálom zdesení, pretože sa im občas čosi neviditeľné obtieralo o nohy, niektorí dokonca cítili „psí pach“.
A nevysvetliteľné javy sa na Ballechin House objavovali aj v nasledujúcich rokoch, keď dom zmenil majiteľa. Sídlo bolo prenajímané a tradujú sa historky, že niekoľko nájomníkov z domu predčasne utieklo, pretože sa po priestoroch neustále rozliehalo psie vytie a klopkanie pazúrikov, aj keď v dohľade nebol žiadny pes.
V roku 1897 podrobila dom skúmaniu skupinka serióznych vedcov a skutočne popísali pár nadprirodzených úkazov. Okrem údajného zjavenia mníšky a mnícha hovorili zástupcovia vedy aj o duchovi veľkého čierneho psa, niektorí dokonca išli v tvrdeniach ešte ďalej a hovorili, že videli horiaci prízrak, ktorý sa podobal psovitej šelme.
Od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia sa v dome už nikto neodvážil spať, v šesťdesiatych rokoch bol nakoniec zbúraný, ale ľudia, ktorí bývajú v okolí, stále hovoria o čudnom psom duchovi, ktorý miesto občas obchádza a vyje na Mesiac...
Šiesty zmysel
Keď postihne kdekoľvek vo svete živé tvory nejaká katastrofa, zo všetkých najviac si to odnesú ľudia, zvieratá sa totiž z veľkej časti zachránia. Majú azda šiesty zmysel? Niečo také jednoducho musí jestvovať! Ako inak si vysvetlíte zvláštne, ale na chlp rovnaké správanie slonov na Srí Lanke aj v Thajsku na Vianoce 2004? Vraj sa v jednej chvíli zahľadeli na pokojnú hladinu mora a ihneď začali bezhlavo utekať preč. Ľudia na ne nechápavo pozerali – a až za niekoľko hodín pochopili. Od mora prišla cunami a zaliala všetko, čo jej prišlo do cesty.
Zvieratá varovali aj inokedy. Tak napríklad vo februári 1999 – vtedy sa v nížinách Tirolských Álp objavili celé stáda kamzíkov, ktoré nikdy neopúšťajú horské svahy. Nikto si to nedokázal vysvetliť – a o pár dní zavalila mestečko Galtür ničivá lavína.
Nanajvýš zvláštne sa správajú aj kozy, ovce, vtáky, mačky a psi, keď pocítia ohrozenie v podobe zemetrasenia. Začnú vyvádzať pokojne aj dvanásť hodín pred katastrofou – psi štekajú, domáce zvieratá prerážajú ohrady...
Ako môžu vedieť, čo sa chystá? Vraj vnímajú aj veľmi slabé zemské otrasy a cítia plyny, ktoré sa uvoľňujú pri pohybe zemských dosiek, možno to má čo dočinenia aj s vnímaním elektromagnetického poľa Zeme...
No nakoniec je to jedno, dôležité je, že táto schopnosť už pomohla zachrániť mnoho ľudských životov – ako napríklad v Číne. Tam sa totiž môžu majitelia zvierat, ktoré sa z ničoho nič začali čudne správať, zavolať na špeciálnu linku a oznámiť, že sa možno blíži niečo nedobré... A čínski vedci tak možno práve vďaka tomu držia celosvetové prvenstvo v počte predpovedaných zemetrasení.
