Už nielen vrabce čvirikajú, ale ukazujú to aj makroekonomické výpočty, že slovenské domácnosti si od konca minulého roka uťahujú opasky viac ako doposiaľ. Slováci v obchodoch míňajú menej alebo nekupujú také kvalitné produkty.
Ako Slováci pristupujú k svojim financiám?
Slovenské domácnosti sú tradične opatrné, ale zároveň do určitej miery aj šetrné. Som presvedčený o tom, že aj jedna, aj druhá stránka má výrazné rezervy.
V čom?
Tradične opatrné z môjho pohľadu znamená, že keď sa rodinný rozpočet skladá z príjmov a výdavkov, v prípade výdavkov je nevyhnutné mať o nich prehľad. Až vtedy ich vieme riadiť. Ak nevieme, kde nám tečú peniaze niekoľko mesiacov po sebe, nedokážeme ich zoptimalizovať. Rovnako sa to týka aj príjmov. A to sa nerozprávame len o mzde alebo príjme z podnikania, ale aj o tom, akým spôsobom, kde si vytvárame úspory a či sa nám zhodnocujú. Keď ich človek drží na bežnom účte, pravidelne ich znehodnocuje inflácia.
Toto, čo hovoríte, platí všeobecne alebo sú medzi Slovákmi rozdiely?
Rozdiely určite sú. Keď sa pozrieme na mladých, ich charakteristická črta je, že oveľa viac míňajú hlavne na zážitky, technológie, mobily, počítače, cestovanie. Je to v poriadku, no zároveň často žijú od výplaty k výplate. Majú nižší príjem a sú nastavení míňať ho. Stredná generácia má väčšinou úvery, hypotéky a pomaly šetria pre svoje deti. Niektorí začínajú myslieť aj na dôchodok. V porovnaní s mladými sú finančne disciplinovanejší. Starší ľudia sú zas veľmi konzervatívni, majú nízku dôveru k investovaniu. Ak majú úspory, preferujú ich dať na termínované vklady.
Akých zlozvykov sa v súvislosti s financiami nevieme zbaviť?
Jeden z najčastejších životných zlozvykov je, že riešenie problémov odkladáme na neskôr. Kto má nevýhodnú hypotéku, odsúva refinancovanie. Kto má peniaze v hotovosti alebo na bežnom účte, odkladá investovanie. Kto si potrebuje zvýšiť vzdelanie alebo kvalifikáciu, nehrnie sa do kurzov. Druhým zlozvykom je prílišná konzervatívnosť. Sme jedna z najkonzervatívnejších krajín z pohľadu OECD. Za nami sú len Turecko, Japonsko a Grécko.
Drvivú časť peňazí majú ľudia odloženú v hotovosti alebo na bežných účtoch. Podceňujeme dlhodobé plánovanie. Mnoho rodín namiesto toho, aby si vytvorilo finančnú rezervu, nakupuje na úver, z povoleného prečerpania alebo kreditných kariet. Tým preplácajú požičané peniaze, lebo hovorím o najdrahších úveroch, ktoré sú na trhu. Ďalším návykom je neochota vyhľadávania lepších ponúk a ich porovnanie.