Keď sa povie darček – čo vlastne pre nás ľudí znamená? Je to len vec, alebo niečo oveľa hlbšie?
Darovanie posilňuje sociálne väzby. Je to spôsob, ako vyjadriť náklonnosť, upevniť vzťahy a budovať sociálne puto. Poďme ďalej a priznajme darčekom schopnosť uspokojovať vyššie psychologické potreby ako potrebu uznania, lásky, príslušnosti i sebarealizácie. A to najviac, čo darček môže pre ľudí znamenať, je radosť z dávania. Pri dávaní dochádza k zaujímavému „javu“. Dávanie môže prinášať rovnakú alebo dokonca väčšiu radosť ako prijímanie. A takáto radosť prispieva k takému zvláštnemu pocitu pohody a šťastia, čo je veľká „vec“.
Hovorí sa, že dar nie je o cene, ale o geste. Prečo nás práve ten úmysel a pozornosť tak veľmi zasiahnu?
Myslím, že je pravdou, že úmysel a pozornosť spojené s darovaním majú často väčší vplyv než samotná cena darčeka. Existuje niekoľko dôvodov, prečo nás tento aspekt darovania tak hlboko zasahuje. Úmysel a pozornosť pri výbere darčeka nesú v sebe emocionálny náboj, ktorý často prevyšuje materiálnu hodnotu.
Tento emocionálny obsah priamo oslovuje naše pocity a vytvára hlbšie spojenie. Keď niekto vyberie darček, ktorý presne vystihuje naše záujmy alebo potreby, cítime sa pochopení a ocenení. Darček, ktorý odráža skutočné porozumenie a starostlivosť, potvrdzuje autenticitu vzťahu.
V dnešnej často materialistickej spoločnosti môže byť darček vybraný s úprimným úmyslom a pozornosťou vnímaný ako vzácny a autentický prejav ľudskosti. Výskumy ukazujú, že keď dostaneme darček, ktorý nás skutočne poteší, náš mozog uvoľňuje oxytocín, tzv. hormón lásky, čo podporuje pocity blízkosti a spojenia.
Mám pocit, že niekedy viac záleží na tom, že sa niekto snažil, než na samotnom predmete. Je to tak?
Myslím si, že v mnohých prípadoch a nielen pri obdarovávaní má skutočne väčšiu hodnotu snaha a úsilie. A myslím, že v dnešnej rýchlej dobe, keď je človek značne zaneprázdnený rôznymi povinnosťami, je snaha a úsilie, ktoré niekto vloží do nejakej činnosti, cenná viac než samotný výsledok.
V zásade súhlasím, že snaha a úsilie sú často cennejšie ako samotný výsledok. Všetko závisí od situácie, kontextu, komplexnosti. A tak to v živote chodí. Niečo, čo je žiaduce v danej situácii, v inej, s iným kontextom je nevhodné. Pre nás ľudí to predstavuje výzvu, aby sme odhalili tieto jemné aspekty fungovania a naučili sa umeniu zdravého spolužitia s inými.
Ako deti vnímajú darčeky? Je to pre ne najmä radosť z hračky, alebo už vnímajú aj tú pozornosť od rodiča?
Zrejme sa v tomto článku bude opakovať jedna premisa. A to kombinácia i rovnováha. Platí to aj pri darčekoch a ich vnímaní zo strany detí. Deti majú radosť z hračky a rovnako je pre ne veľmi cenná pozornosť od rodiča. Majú prirodzený záujem o nové hračky, predmety, miesta. Deti sú zvedavé, zaujímajú sa, objavujú svet.
Bavia ich nové veci. Tešia sa z možnosti hrať sa s niečím novým a fascinuje ich spoznávanie. Možno to nevyjadria slovami, aké patria do úst dospelákov, ale deti vnímajú darček ako prejav lásky, starostlivosti a pozornosti zo strany rodičia. Teší ich pozornosť rodiča, že si na ne spomenul, chcel spraviť radosť. A čo viac, cítia sa milované a vnímané. Pre deti je nesmierne dôležité vnímať, že rodič je prítomný a venuje pozornosť práve im.
Tento druhý „pocitový“ aspekt sa naplno prejaví neskôr. Zostáva v spomienkach, keď si často už väčšie deti, mladí dospelí či už celkom veľkí a zrelí ľudia spomínajú na darčeky z detstva spojené so silným zážitkom či s príbehom, keď boli obdarované. To prináša krásu do našich životov.
Učíme ich darčekmi niečo o láske, vďačnosti, možno aj o hodnotách?
To je otázka, ktorá otázkou zrejme ani nie je. Je to tak. Darčeky sú nielen predmety. Sú to symboly pozornosti, náklonnosti, lásky, ľudskosti. Mali by byť. Myslím si, že rodič by mal pri darčekoch premýšľať, čo môže deťom sprostredkovať práve prostredníctvom nich, naučiť ich niečo dôležité pre ich detský i neskorší dospelý život. Poďme k hodnotám.
Cez výber darčekov môžeme deťom sprostredkovať hodnoty, ktoré im chceme odovzdať a odovzdávať. Zoberte si darček typu zážitok. Môžeme im prostredníctvom neho odovzdať, že je dôležité život zažívať, nielen prežiť. Alebo darček typu vzdelávanie. Rovnako v sebe nesie „odkaz“ ceniť si vzdelávanie. Zdá sa mi, že darčeky nám prinášajú malú-veľkú hru učenia sa toho, na čom v skutočnosti záleží, nemyslíte?
Dá sa vôbec zabrániť tomu, aby deti nevnímali darčeky ako „kúpenú lásku“?
Tejto otázke sa vskutku teším. Pozýva nás totiž do hlbiny vzťahu rodič – dieťa a nie je o dieťati. Je o postoji rodiča, o jeho zrelosti, ak mi dovolíte to tak nazvať. Zrelosť sa prejavuje v schopnosti rodiča uvedomovať si, aký významný vplyv má jeho konanie, premýšľanie i prejavené emócie na prežívanie dieťaťa teraz a v jeho dospelosti rovnako.
Zabrániť tomu, aby deti nevnímali darčeky ako „kúpenú lásku“, sa dá tým, keď si je rodič vedomý v nevyhnutnosti „vyvažovať“ darčeky svojou plnou prítomnosťou.