Keď Japonci začali v roku 2023 stavať umelý ostrov Yumeshima v Tokijskom zálive, čo v preklade znamená Ostrov snov, bolo jasné, že tam o dva roky neskôr rozloží svoje pavilóny doslova celý svet. Mimochodom, vybudovali ho zo stavebného odpadu. Žiadnym odpadom, ale grandióznou stavbou je drevený kruh nazývaný Grand Ring, ktorý je zároveň najväčšou drevenou stavbou na svete. Do Guinnessovej knihy rekordov ju zapísali s dĺžkou dva kilometre.
Je akýmsi symbolom EXPO 2025 a zároveň hlavnou promenádou, odkiaľ je nádherný výhľad na celé výstavisko. Prejsť sa po ňom dá do 13. októbra, kým je výstava ešte v prevádzke. Maskotom je Myaku-Myaku, čo v preklade znamená pokračovanie. Jeho červené časti symbolizujú krvinky, čiže život, a modrá farba znázorňuje čistú vodu. Tým, že je vyobrazený v mnohých podobách, znamená rôznorodosť a evolúciu zároveň. Ktokoľvek vstúpi do krajiny cez letisko Kansai v Osake, postavička ho privíta na pútačoch i v rukách dobrovoľníkov.
Pavilóny z datlí a bambusov
Keď sa ráno otvárajú brány výstavy, stoja tam už tisíce ľudí, predovšetkým Japoncov. Dlhé rady sa tvoria aj pred väčšinou pavilónov. Zaujímavosťou však je, že hoc si verejnosť zakúpi lístok do celého areálu, nie všade je prístup s ním povolený. Napríklad pri vstupe do japonského pavilónu treba mať aj poriadnu dávku šťastia. Konkrétne v lotérii, ktorá sa žrebuje každé ráno. Stačí si teda zakúpenú vstupenku do hry zaregistrovať a dúfať, že výhra padne práve na vás. K najväčším lákadlám patrí pavilón Malajzie. Nie je ničím výnimočným, že čakajúci stoja v rade aj dve hodiny. Vytvorili ho z 5 000 japonských a 500 malajských bambusov ako symbolu udržateľnosti a flexibility.
Najväčším hitom návštevníkov je bezpochyby kuchár, ktorý nielen výborne varí, ale robí okolo toho aj šou. Vyhadzuje do vzduchu placku a krúti ju dovtedy, kým nevznikne bezchybný kruh. Kým sa však do reštaurácie človek dostane, uvidí hlavné posolstvo krajiny a tým je rovnováha medzi prírodou, kultúrou a technológiou. Vnútri je tiež desaťmetrový strom harmónie z bambusu a ratanu, ktorého každý list robili ručne. Mysleli i na deti, a tak na veľkoplošnej obrazovke žiari hrdinka Lina, ktorá sa vydáva na cestu poznania a rovnováhy v budúcnosti. Je taká, ako krajina sama. Spája v sebe tradíciu s modernou budúcnosťou. Aj pavilón Kuvajtu je neprehliadnuteľný.
Výrazné biele krídla evokujú otvorenosť a prijatie ľudí z Perzského zálivu. Návštevník v štyroch miestnostiach prejde interaktívnou cestou a dozvie sa základné poznatky z histórie, zo súčasnosti tejto krajiny a povedia mu svoje plány do budúcnosti. Kto má chuť vstúpiť do datľového stromu, v tom prípade nech vyhľadá plochu, ktorú si prenajali Spojené arabské emiráty. V interiéri je 90 stĺpov z datľových listov, ktoré vytvorili z poľnohospodárskeho odpadu. Ukazujú v nich tradičné remeslá, inovácie zo zdravotnej starostlivosti, pokroky vo vesmírnom výskume a ďalšie pútavé zaujímavosti.
Pečiatka s Bojnickým zámkom
Mnoho návštevníkov drží v ruke expo pas, do ktorého zbierajú pečiatky z pavilónov. Čím viac ich majú, tým viac krajín alebo iných expozícií stihli v areáli navštíviť. A to je pre nich poriadna výzva. Vo veľkom pečiatkujú aj v slovenskom pavilóne. Slovenským odtlačkom na papieri je Bojnický zámok. Hrady, zámky, historické hotely, Tatry, Liptov, Banskú Štiavnicu, výrobu syrových nití, Starú Ľubovňu, kúpele i tradíciu drotárstva sledujú zvedavci na obrazovkách. „Priemerne náš stánok denne navštívi 20 000 ľudí. V polovici augusta sme oslávili dva milióny návštevníkov,“ vraví Michaela Bočkayová, riaditeľka slovenskej expozície na EXPO 2025. Záujem je aj o interaktívne pexeso s našimi kultúrnymi skvostmi. Striedajú sa pri ňom hlavne deti. Rovnako sa tiež zapájajú do ankety, či by radšej navštívili naše kúpele alebo jaskyne, prípadne čo im viac chutilo – trdelník alebo syrové korbáčiky.
Ochutnávky slovenských produktov sú v slovenskom stánku pravidelne, a to dvakrát týždenne. V obľube je víno. „Japonci viac a viac prichádzajú na chuť suchému vínu. Preferujú biele, ale čoraz častejšie si nachádzajú cestu aj k červenému. Pokiaľ ide o cenu, je pre nich prijateľná v porovnaní s vínom z Ameriky. Ročne k nám privezieme niekoľko tisíc fliaš a trend sa každý rok zvyšuje,“ hovorí Hiro Nishimura, ambasádor slovenských vín v Japonsku. V Osake má svoju reštauráciu, takže kto do mesta zavíta, nech si vyhľadá Dufam. Tam si dá kúsok domoviny. Témou udržateľnosti sa zaoberá väčšina vystavujúcich štátov, Slovensko nie je výnimkou. Tak budú pristupovať aj k expozícii po skončení výstavy. „Radi by sme ju v tejto podobe premiestnili na Slovensko a prezentovali tým, ktorí nemali možnosť prísť do Japonska,“ uvádza Michaela Kovačičová, generálna komisárka slovenskej expozície EXPO 2025 z organizácie Slovakia Travel.
Tisíce porcií sviečkovej denne
V Japonsku s angličtinou človek veľmi nepochodí. Nielen v uliciach, ale ani na výstavisku. Niežeby sa ju v školách vôbec neučili, no kto môže, vraj si ako cudzí jazyk vyberá čínštinu, lebo latinka nie je pre Japoncov práve najľahšia. I preto v slovenskom pavilóne všetky hostesky rozprávajú po japonsky. A domáci sú za to veľmi vďační. Niektorí sa radi dozvedajú o našej krajine viac. „Tak ako je pre nich náročné latinské písmo, pre nás tiež nie sú pri štúdiu jazyka jednoduché ich znaky kandži. Ja som sa k japončine dostala cez seriál,“ vraví hosteska Andrea Millington, ktorá na Slovensku pracuje ako tlmočníčka angličtiny. A teraz ešte od nej malé jazykové okienko, aby ste sa v tomto kúte sveta nestratili: „Konnichiwa znamená dobrý deň. Arigatō je ďakujem. Wain o kudasai sa zíde pri objednaní si vína a kanpai je nazdravie.“ Kanpai celý deň počuť v českej reštaurácii. Návštevníci si pripíjajú najznámejším českým pivom. Na dračku ide aj sviečková na smotane s knedľou. Denne jej predajú zhruba 1 800 porcií. Inak z reštauračnej terasy je tiež výborný výhľad na každovečerný program a tou je svetelná i dronová šou. Nechýba ani impozantný ohňostroj.
Hazard a gejše
Z ostrova Yumeshima sa dá metrom dostať do centra. Zaujíma vás, ako sa zabávajú miestni? V tom prípade si to namierte do Dotonbori, čo je určite najfarebnejšia štvrť v Osake. Kam oči dovidia, tam to bliká a svieti obrovskými neónovými nápismi. Jedným z nich je Glico a jej bežiaci muž, čo je ikona mesta. Zároveň taktiež orientačný bod. Paralelne s hlavnou ulicou vedie vodný kanál. Ulice sú plné cez deň, ale v noci ešte viac.
Atmosféru mnohí prirovnávajú k newyorskému Times Square. Jednou z atrakcií je žlté ruské koleso Ebisu Tower, ktoré je súčasťou obchodného domu Don Quijote alebo v skratke Donki. Na šiestich poschodiach je len málo vecí, ktoré tam nenájdete. Navyše všetko je pre turistov bez dane. Treba sa však vyzbrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti a náladou na predieranie sa s nákupným košíkom pomedzi regály. Po zotmení do ulíc vychádzajú aj akési novodobé gejše, ktoré lákajú okoloidúcich do baru na drink. Väčšina z nich drží v ruke tabuľku, čo to bude stáť. Miestni tvrdia, že všetko sa deje pri všetkej počestnosti.
Táto štvrť je tiež plná karaoke barov. Partia si zvyčajne prenajíma uzavreté miestnosti. Po práci tam takpovediac pustia paru a bavia sa do noci. Kto nechodí vyspevovať, s veľkou pravdepodobnosťou ide za hazardom. Respektíve oficiálne sú hazardné hry zakázané, ale vynaliezaví Japonci vymysleli pačinko. Je to druh kasína, v ktorom si záujemca zakúpi žetóny a hrá na automatoch. Keď prehrá, ide so zvesenou hlavou domov.
Doteraz to znie, že je to navlas podobné ako u nás. Teraz však prichádza zmena. Výherca si z podniku neodnáša hotovosť. Dostane darček, často až bizarný. Môže to byť trebárs box pracieho prášku. S ním kráča do špecializovaných obchodov, kde mu ho vymenia za hotovosť. Vyskúšate?
Grilovačka s Osackým hradom
Hladný v Japonsku ešte hádam nikto nezostal. Obzvlášť v Osake, ktorá sa pokladá za gastronomické veľkomesto. Kým suši patrí v našich končinách skôr k luxusnejším jedlám, tam ide pomaly o street food za málo peňazí, no dostanete prvotriednu kvalitu. Ďalšími miestnymi špecialitami sú trebárs takoyaki, čiže chobotnicové guľôčky. Gastronomickou lahôdkou sú tiež kraby. Kde sa na nich špecializujú, uvidíte z diaľky. Na fasádach domov majú pohyblivé kraby v nadrozmerných veľkostiach. Japonci tiež milujú grilovačky.
Sú vyhradené podniky, kde si objednáte gril, nahlásite počet osôb a v kuchyni vám nachystajú prvotriedne mäso i vnútornosti. Zeleninu tiež. Ako príloha bude, samozrejme, ryža. Grilovanie už nechá personál na vás. V reštaurácii Blue Birds s obrovskou terasou to navyše budete mať ešte aj s výhľadom na Osacký hrad. Verte, bude sa vám odtiaľ len ťažko odchádzať.