Sú ľudia, ktorí si povedia: „Počkáme, kým deti vyrastú. Potom budeme cestovať.“ A potom sú takí, ktorí zbalia kufre, naložia dieťa do auta a vydajú sa na dobrodružnú cestu. Tak ako to urobili Simona s Jurajom, ktorí si naplánovali niekoľkodňový roadtrip naprieč Talianskom aj s 2,5-ročným synom Tobiasom. A ak je vám táto sympatická rodinka podozrivo známa, áno, sú to oni. Cestovatelia, ktorí okrem iného minulý rok brázdili cesty karavanom.
Pamätáš si ten moment, keď ste si povedali – ideme cestovať po Toskánsku, po vlastnej osi, aj s dieťaťom?
Niekedy začiatkom roka sme kuli dovolenkové a výletové plány na tohtoročnú sezónu. Vedeli sme, že chceme využiť sviatky 1. a 8. máj kvôli manželovej dovolenke, a voľba padla na Toskánsko. Je dostupné autom, plné histórie a krásnych miest. Toskánsko je moja srdcovka, bola som tam už niekoľkokrát, išlo o stávku na istotu. Bola som presvedčená, že do bodky naplní naše cestovateľské očakávania.
Boli aj isté pochybnosti alebo to bola od začiatku jasná a ľahká voľba?
Pôvodne sme plánovali presunúť sa autom až do Umbrie, no vzhľadom na vzdialenosť sme plány okresali na Toskánsko, Lago di Garda a Benátky. Najväčšie pochybnosti sme mali v súvislosti s cestou, predsa len, vzdialenosť bola dlhá nielen do samotného Toskánska, ale v aute sme sa dosť nasedeli aj počas každodenných presunov. Našťastie, Tobias nemal žiadny väčší problém a celých tritisíc kilometrov v aute zvládol s prehľadom.
Čo pre vás ako rodinu znamená slobodne cestovať – bez cestovky, podľa seba?
Úplnú voľnosť, priestor naplánovať dovolenku „na kľúč“ podľa preferencií našej rodiny a možnosť meniť plány podľa našich aktuálnych potrieb, viac autentickosti pri objavovaní nových miest, zážitkov a chutí.
V čom sa podľa teba líši dovolenka s dieťaťom od tej „dospeláckej“ – a v čom vás možno prekvapila?
Asi v mentálnom nadstavení. Byť pripravení kedykoľvek meniť plán a prispôsobiť sa potrebám dieťaťa. Ničoho sa striktne nedržíme, skôr dovolenku necháme plynúť tak, ako si to vyžiada situácia, a sme radi, keď je malý cestovateľ spokojný. Ak chce napríklad hodinu naháňať holuby po Námestí sv. Marka, nech sa páči. Samozrejme, máme itinerár, z ktorého vychádzame, a na takých 80 – 90 % sa nám ho aj darí plniť.
Výber ubytovania je široký, čomu však dávate prednosť vy?
Hľadaním ubytovania strávim pred dovolenkou vždy veľa času. Pri cestovaní s dieťaťom sa totiž požiadavky naň znásobili. Dôležitá je práčka, dobre vybavená kuchyňa, tichá lokalita – pri dlhšom pobyte ideálne samota, samostatná spálňa pre malého, oplotený dvor, parkovanie, blízkosť miest, ktoré chceme navštíviť.
Aký typ dopravy ste zvolili tentoraz? Karavan ostal v prípade Toskánska asi doma, však?
Plánovali sme roadtrip, a teda mať k dispozícii auto počas celej dovolenky bola super vec. Neviem si predstaviť spoliehať sa v Toskánsku na MHD, aj keď hľadanie parkovacieho miesta v malých preplnených turistických mestečkách bola nová disciplína trénovania našej trpezlivosti. Parkovacie státia vo veľkosti pre Fiat 500 ma naučili nenadávať na tie naše na Slovensku.
Čo ti už v prvých dňoch potvrdilo, že takéto cestovanie je možné aj s dieťaťom? A že to stojí za to?
Jednoznačne to bol moment hneď po našom prvom prenocovaní po ceste do Toskánska v mestečku Udine, keď som videla, že Tobias nemá problém prispôsobiť sa celkom novým situáciám a miestam. Jeho detská radosť z objavovania a zo skúmania nových vecí. Od začiatku bol skvelým parťákom, ktorý nás v dobrom prekvapil, už len v tom, ako bezproblémovo zvládol aj dlhú cestu.
Boli momenty, keď ste museli niečo prispôsobiť, a aj tak to dopadlo skvele?
Tobias počas celej dovolenky vstával pomerne skoro, krátko po siedmej hodine už cupkal po kamennom domčeku bosými nôžkami a pýtal sa na dvor. Takže sme si privstali, čo sme na druhej strane ocenili, keď sme si mohli vychutnať rušné uličky ikonických toskánskych mestečiek bez davov turistov. Stávalo sa, že v čase, keď sme my odchádzali, sa pri vstupe do miest tvorili kilometre dlhé kolóny áut. A my sme neboli medzi nimi.
Čo všetko sa dá stihnúť počas jedného dňa, keď cestuje rodina s dieťaťom či deťmi? Je to skôr o kvalite ako o kvantite?
U nás to bolo skôr o kvantite. Doobeda sme mali jeden program, cez obed sme sa vrátili na ubytovanie, aby sme si oddýchli a najedli sa, keďže Taliani mali siestu, a po 16.00 sme vyrážali za ďalším dobrodružstvom. Bez dieťaťa by sme sa určite zariadili inak.
Mali ste čas len tak sa zastaviť – niečo spontánne objaviť, len tak sa túlať?
Jasné, vždy keď sme videli detské ihrisko, ktorých nebolo veľa, zastavili sme a dopriali krpcovi čas na šantenie. Takisto to bolo s krásnymi výhľadmi, a veru že ich po ceste bolo. Objavili sme aj čarovné mestečká mimo itinerára, len tak, lebo nám brnkli do nosa. Neplánovane sme strávili dopoludnie aj vo Verone, o ktorej som si myslela, že bude akurát tak pasca na turistov. Naopak, mesto je čarovné! Musíte ho vidieť!
Čo by si odkázala tým, ktorí si myslia, že s malým dieťaťom treba zostať radšej doma alebo ísť len do hotelového rezortu?
Všetko sa dá, len treba chcieť. Aj absolvovať spoznávaciu dovolenku s 2,5-ročným dieťaťom. To je ako špongia, čo mu dáte, to nasáva. Každý zážitok, novú skúsenosť, podnet. Sama vidím, ako ho cestovanie obohacuje, posúva. Aj psychologička nášho syna vidí veľké pokroky a smeje sa, že by sme mali dovolenkovať čo najčastejšie.