Prečo nás najviac štve to, čo máme aj my
Znie to paradoxne, no presne v tom spočíva sila zrkadlenia. Tie vlastnosti, ktoré na iných neznášame – arogancia, neúprimnosť, lenivosť –, sú často práve tie, ktoré sme v sebe potlačili. Prečo? Pretože v detstve sme sa naučili, že pre ne nebudeme prijatí. „Aby nás mali blízki radi, potlačili sme všetko, čo bolo nežiaduce. Dnes to však cez druhých opäť vypláva na povrch a dráždi nás to,“ dopĺňa odborníčka.
Je náš hnev vždy odrazom nás samých?
Nie vždy. „Ak sa na niekoho nahneváme raz a potom už nie, ide skôr o jednorazovú reakciu. Ak nás však niečie správanie irituje opakovane, môžeme si byť takmer istí, že je to o nás,“ vysvetľuje Jana Mladá. To však neznamená, že by sme mali poprieť svoju prirodzenú reakciu na nevhodné správanie. Hnev môže byť opodstatnený, otázne však je, ako ho vyjadríme. „Máme právo na hnev, ale nie na reakcie z hnevu, ktoré druhým ubližujú. Ak svoj hnev nevieme spracovať a vybuchneme, ide o prejav nezrelosti. Vyvolá to v druhom len obranu alebo útok a zmena správania nenastane,“ upozorňuje. Kľúčom je teda dozrieť. Spracovať si emócie a komunikovať s rešpektom, napríklad takto: „Keď sa správaš takto, cítim sa odmietnutá. Bola by som rada, keby si nabudúce reagoval inak.“
Prečo najviac zrkadlia blízke vzťahy
Zrkadlenie je najvýraznejšie medzi partnermi, rodičmi, priateľmi. Prečo? Lebo doma zvyčajne zhadzujeme masky. „S cudzími si dávame pozor, no doma sa už nechceme pretvarovať. A preto sa efekt zrkadlenia naplno prejaví práve v blízkych vzťahoch,“ vysvetľuje koučka. Často sa pritom netýka len správania, ale aj presvedčení, hodnôt či nevypovedaných očakávaní.
Krivdy z detstva ako podvedomý hnev
Čím viac nás niečo irituje, tým viac je s tým spojená nejaká vnútorná krivda. „V detstve sme často museli niečo potlačiť, aby nás za to netrestali. A keď dnes niekto robí presne to, čo sme si my zakázali, spustí sa hnev. Nie preto, že je ten druhý zlý, ale preto, že nám narúša naše staré presvedčenie,“ dodáva.