Aké zmeny by sme ako spoločnosť mohli presadiť, aby sme podporili kultúru, ktorá oslavuje autenticitu a nedokonalosť namiesto ideálu bezchybnosti?
Máme v spoločnosti takmer nulovú toleranciu chýb. Potrebujeme viac skutočných príbehov, ktoré ukazujú nielen úspechy, ale aj chyby, zlyhania a cestu k nim. Ak by verejné osobnosti, influenceri či firmy viac a otvorene hovorili o svojich chybách a čo všetko sa z nich vlastne naučili, dosť by to pomohlo. Chceme tu mať šikovných ľudí. Možno s tým cieľom chyby nezmyselne trestáme známkami už od základnej školy. Aby sa deti všetko naučili správne. Deti by sa však nemali báť urobiť chybu, no učiť sa z nej. Mali by sme menej hodnotiť bezchybný výsledok a viac oceňovať kreativitu a iniciatívu.
Prečo je dôležité vážiť si proces a cestu, ktorú prekonávame, namiesto toho, aby sme sa neustále sústredili iba na výsledok?
Zase sa vrátim k tancu, lebo tancujem a tam to mám zažité. Často si pozerám videá tanečníc argentínskeho tanga a obdivujem ich, s akou ľahkosťou a presne sa pohybujú. A jasné, že by som chcela vedieť tancovať tak ako ony. Ale ak by som sa porovnávala s nimi, ktoré sa s tangom už narodili, cítila by som sa neschopná. Treba si vážiť samotný proces učenia a cestu. Prvé kroky, ktoré sa naučíme, prvé tóny, ktoré rytmicky trafíme, radosť z tanca. A tanec je pre mňa súčasťou života, nielen prostriedkom k nejakému cieľu. Život nie je len o dosahovaní cieľov, ale o ceste, ktorú prejdeme. A kým sa na nej staneme. Známa vec. Ak sa zameriame iba na výsledok v nedohľadne, uniknú nám nedokonalé, ale krásne a dôležité momenty medzi tým – všetko to učenie a emócie.
Aké denné návyky by ste odporučili ľudom, ktorí chcú prehodnotiť svoj vzťah k perfekcionizmu a naučiť sa žiť slobodnejšie?
Spontánnosť je prirodzeným protijedom na perfekcionizmus. Aspoň raz denne urobme niečo mimo svojho plánu. Môžeme zavolať niekomu len tak alebo vyraziť do mesta bez presného cieľa. A tiež na konci dňa si spomeňme aspoň na jednu vec, ktorú sme zvládli. Najlepšie, ako sme vedeli. Oceňme sa za to. Za tú snahu v procese.
Lýdia Ladanová
Ako certifikovaná koučka a lektorka založila spoločnosť Happy Company, ktorá pomáha rozvíjať zdravú a tvorivú firemnú kultúru. Sedem rokov pripravovala Konferenciu Happy Company a na Univerzite Komenského 8 rokov vyučovala predmet Šťastie v práci a harmónia v živote. Pre ženy po 40-ke napísala liečivú beletriu – román Nanovo. Je spoluautorkou podcastu Šťastné náhody. Pre ženy tiež spoluvytvorila liečivú komédiu Bohyne v nás, v ktorej aj hrá. Má dve dcéry, psa a s radosťou sa venuje tancu, divadlu, maľovaniu a písaniu.