Myslíte si, že šťastie je rozhodnutie, ktoré musíme robiť každý deň?
Myslím si, že je to rozhodnutie okamihu. Rozhodujeme sa možno aj každú sekundu. Tá istá situácia môže v nás teraz vyvolať pocit šťastia a zajtra nás možno rozplače. Hlavne buďme otvorení možnosti prežívať šťastie. Nezáleží na konkrétnej situácii, ale na našom nastavení tu a teraz. Zároveň si myslím, že rozhodnúť sa ráno, že dnes budem šťastná, nefunguje. Je to taký oxymoron – rozhodnúť sa byť šťastný. Rozhodnutie robíme hlavou na základe analýzy nejakých údajov a šťastie je náhla emócia alebo dlhodobý pocit súvisiaci s naším životným nastavením.
Ako sa dá udržať pocit šťastia aj počas náročných období, keď nám život hádže pod nohy prekážky?
V prvom rade akceptovať, že aj ťažké obdobie je súčasťou života. Patrí tam. Bez ťažkých období by sme nevedeli oceniť tie krásne a jednoduché. Ďalej byť schopný pousmiať sa sám na sebe a na tom, čo sa mi v živote deje. Konať v súlade so sebou a svojimi hodnotami. Hovoriť to, čo si skutočne myslíme a ako to cítime.
Naopak, nevyčítať si, ak sme spravili niečo, na čo nie sme hrdí. Aj to sa stáva. Drobná rada a pomôcka – keď je to naozaj veľmi-veľmi ťažké, skúste si na chvíľku zavrieť oči, zhlboka dýchať a sústreďte pozornosť na to, aby ste aj len trochu zdvihli kútiky svojich úst do úsmevu. Možno to znie zvláštne, ale minimálne vám to pomôže uvoľniť stuhnuté svaly vašej tváre a vy sa uvoľníte. Možno aj naozaj usmejete. A tým otvoríte svoje vnímanie tomu, čo vám dokáže priniesť pocit šťastia.
Existujú nejaké dlhodobé stratégie na podporu šťastia, ktoré by ste odporučili na udržanie mladistvej energie a radosti zo života?
Podpora prežívania šťastia je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje vedomé úsilie. Aj tu je to individuálne. To, čo funguje mne, môže byť pre druhého úplne neprijateľné. Samozrejme, existujú viaceré rady, ako na to. Rozvíjanie vďačnosti, budovanie pevných vzťahov, orientácia na ciele, ktoré sú pre mňa zmysluplné, fyzická aktivita, zameriavanie sa na radosť z maličkostí alebo zavedenie mne vyhovujúcich rituálov.
Ja by som určite odporúčala pracovať s rekapituláciou dňa. Čo som za daný deň zažila, to pekné ma posilní a poteší. Z toho, čo mi nevyšlo, sa poučím. Často sa mi stalo, že deň, ktorý som vyhlásila za hrozný, sa v mojich spomienkach zmenil, keď som si uvedomila, čo všetko pekné alebo zaujímavé som prežila. Len jeden okamih ho celý „zaškatuľkoval“ na hrozný. Treba to vyskúšať.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa cítia „uväznení“ vo svojich problémoch a nedokážu nájsť cestu k šťastiu?
Získať odstup od seba samého. Pozrieť sa na seba, svoj život, prežité momenty ako na niekoho iného. Keby toto prežila vaša kamarátka, alebo by ste to počuli napríklad od pokladníčky v obchode, ako by sa vám to javilo? Je to jedna z mnohých metód, ktoré používam pri koučingu, a pomáha to.
Niekedy až do momentu, že sa klient dokáže na prežitých skutočnostiach zasmiať. Je to jeden z návodov, nebrať sa úplne vážne a dokázať sa nad vlastným životom aj pousmiať. Na záver je však dôležité uvedomiť si, že je v poriadku mať obdobie, keď sa necítime šťastní. Potrebujeme prežiť a precítiť aj stavy smútku, sebaľútosti alebo strachu. Vnímajme ich ako súčasť svojej životnej sínusoidy. Aj o tomto je harmónia nášho života.
ZUZANA LEŠOVÁ
Koučka, lektorka a konzultantka. V individuálnom koučingu využíva prvky arteterapie a systemický prístup. Dôraz kladie na sebapoznanie a odhalenie hlbokej vnútornej motivácie svojich klientov. Spoluautorka programu SILA MOJICH HRANÍC, zameraného na vedomú individuálnu prácu s osobnými hranicami.