Prečo máme často tendenciu vyhovieť všetkým, aj keď to môže byť na úkor našich potrieb a pohody?
Tendencia vyhovieť všetkým predstavuje istú stratégiu prežitia. Podstata pramení z narušeného vzťahu s vlastným ja, keď sa zriekame všetkého vrátane seba.
Kde sa tento vzorec správania berie? Je to skôr kultúrny, spoločenský vplyv alebo to vychádza z rodinného prostredia?
Nutkanie za každú cenu vyhovieť a zavďačiť sa všetkým je naučený spôsob správania, ktorý tkvie v detstve, a teda vychádza z rodinného prostredia. Vyvíja sa vtedy, keď si musíme nájsť spôsob, ako zvládať nepodporujúce a nepredvídateľné prostredie, v ktorom sa necítime v bezpečí.
Aký vplyv má túžba po uspokojení druhých na našu psychiku a sebaúctu?
Najčastejším dôvodom, prečo chceme uspokojiť druhých, je akési spoločenské uznanie, tvorba nových väzieb a priateľstiev. Pomoc druhým v nás vzbudzuje radosť. Ďalším z dôvodov býva pocit osobnej zodpovednosti za šťastie iných, čo je však v skutočnosti iba iluzórna predstava. Strojcom vlastného šťastia nemôže byť nik iný, iba my sami. V neposlednom rade veľkú rolu zohráva strach povedať nie, strach z odmietnutia či zo straty druhých, čo vytvára iba bludný kruh a ubíja nielen našu psychiku, ale i sebaúctu.
Prečo sa u niektorých ľudí prejavuje silnejšia potreba byť akceptovaní a obľúbení než u iných?
Pôvod možno hľadať vo výchove. Od malička sme vedení k tomu, aby sme poslúchali, pomáhali, súhlasili a boli tu pre ostatných. No pozor. Čím väčší tlak, tým menší efekt. U detí pod neustálym tlakom dochádza k umocňovaniu pocitov odmietnutia, strachu, frustrácie a radosť z učenia a zo skúmania sa vytráca. Preto neskôr urobia pre ľudí vo svojom okolí čokoľvek, len aby boli opäť spokojní, obľúbení a chválení.
Hrá strach z odmietnutia alebo konfliktu istú úlohu v tomto správaní?
Strach úzko súvisí s pocitmi neistoty a nedostatkom sebavedomia. Má značnú samonapĺňajúcu silu. A teda čím viac sa odmietnutia obávame, tým pravdepodobnejšie sa tak aj stane.
Aké sú najčastejšie negatívne dôsledky, ak sa snažíme vyhovieť všetkým? Ovplyvňuje to viac naše vzťahy, prácu alebo zdravie?
Negatívne dôsledky sú predovšetkým na celkové zdravie človeka. Stála túžba niekomu vyhovieť vedie k stresu a vyčerpaniu najmä vtedy, keď sa deje na úkor vlastnej emocionálnej pohody.
Prejavuje sa správanie „chcem vyhovieť všetkým“ vo vzťahoch, či už partnerských, rodinných alebo pracovných? Ako?
Ak v akomkoľvek vzťahu nebude fungovať reciprocita, ľudia v našom okolí si na správanie „vyhovieť všetkým“ zvyknú a časom sa dostaneme do bludného kruhu – my budeme stále láskaví a vyhovovať ich požiadavkám, čím ešte viac posilníme potrebu okolia obracať sa na nás a očakávať pomoc, no oni nás čoraz viac budú brať ako samozrejmosť.
Aké varovné signály by sme si mali všímať, aby sme vedeli, že prehnane často uprednostňujeme potreby iných pred svojimi vlastnými?
Signálov môže byť hneď niekoľko, no medzi najčastejšie patria neschopnosť ľudí odmietnuť, povedať nie, narastajúce pocity únavy, hnevu, frustrácie, nedocenenia a to najdôležitejšie postavenie seba až na posledné miesto.