Sú vnútorní sabotéri rovnakí u každého alebo si každý z nás vytvára unikátnu „verziu“?
Hlavného vnútorného sabotéra, tzv. sudcu alebo kritika, máme všetci ľudia spoločného. Sudca (alebo sudkyňa, keďže u žien má často formu kritického vnútorného hlasu v ženskom rode) neustále kritizuje mňa, druhých aj kontext, v ktorom sa nachádzame. Teda „ja som nedostatočná, tí druhí sú nedostatoční a ešte aj ten svet je na prd“. Tento sudca má však ďalších svojich komplicov, ďalších vnútorných sabotérov, ktorých už máme každý namiešaný inak. Ďalších sabotérov je deväť rôznych a každý má špecifické prejavy a zameranie. Z týchto deviatich sa u nás môžu prejavovať len niektorí a v rôznej intenzite. Je to individuálne.
Ako spoznáme, že naše obavy, prokrastinácia či sebakritika pochádzajú od vnútorného sabotéra?
Ak zažívame nepríjemné emócie ako frustrácia, hanba, pocit viny, pocit zlyhania či nedostatočnosti, sklamanie, úzkosť, stres, tlak, obavy a mnohé ďalšie, je veľká pravdepodobnosť, že tieto emócie spustili hlasy našich vnútorných sabotérov. Naše hlboké a múdre JA, ktoré je protipólom sabotérov, k nám totiž prehovára s empatiou, s pochopením a aj do naprávania našich chýb či do zlepšovania seba samých nás pozýva podporne a motivujúco, nie cez bičovanie a ponižovanie.
Naše hlboké a múdre JA je našťastie omnoho silnejšie ako všetci sabotéri dokopy. Spojením s ním vieme byť aj dlhodobo úspešné, aj spokojné. Prostredníctvom sabotérov vieme byť síce navonok úspešné, ale nikdy nie aj vnútorne spokojné.
Aké sú najčastejšie emocionálne dosahy vnútorného sabotéra na náš život? Môže to viesť napríklad k úzkostiam alebo strate sebadôvery?
Áno, môže a aj často vedie. Všeobecnými prejavmi silných vnútorných sabotérov je nízka sebahodnota, neschopnosť so sebou, ale aj s inými súcitiť, oceňovať seba aj druhých. Naopak, je tam tendencia oveľa viac sa kritizovať a kritizovať aj druhých. Človek je vtedy väčšinu zacyklený v nepríjemných myšlienkach a emóciách – od obáv až po pocity nedostatočnosti.
Ako vnútorní sabotéri ovplyvňujú naše vzťahy, či už partnerské, pracovné alebo priateľské?
Negatívne. Zhoršujú ich. Všetky. Náš vzťah samých so sebou aj naše vzťahy s druhými.
Ak si uvedomíme, že sabotér nás ovplyvňuje, aký je prvý krok k tomu, aby sme s ním začali pracovať?
Presne ako sa pýtate, prvým krokom je uvedomiť si, že nás sabotér ovplyvňuje. Uvedomiť si, že „aha, to mi teraz sabotér nahovára, že som nanič alebo že zlyhám, alebo že toto treba nutne urobiť ešte dokonalejšie, alebo...“ (dosaďme si ktorúkoľvek z ďalších nespočetných lží, o ktorých sa nás naši sabotéri snažia presvedčiť). Keď tie sabotérske myšlienky dokážeme zaznamenať a pripustíme, že to, čo hovoria, nie je fakt, ale lož, je to, ako keď pristihneme klamára pri čine. Už máme spolovice vyhraté.
Je možné vnútorných sabotérov úplne „umlčať“ alebo je cieľom len ich oslabiť?
Úplne umlčať sa nedajú. Každého z nás sabotéri dennodenne ovplyvňujú, nie je možné nemať ich. Sú súčasťou ľudského prežívania a je to tak v poriadku. Všetci ich máme. Rozdiel je však v tom, ako často a v akej intenzite. Našťastie sa s nimi dá pracovať a ich vplyv výrazne oslabiť. Cieľom je, aby nás väčšinu času nesabotovali, aby sa im podarilo ovládnuť naše myšlienky len občas, a keď, tak iba nakrátko. Chceme totiž väčšinu svojho života prežiť v spojení so svojím hlboko múdrym a láskavým „ja“, a nie byť väčšinu času ovládané nepríjemnými vnútornými sabotérmi.