ROZHOVOR so spisovateľkou ženských románov Jodi Ellen Malpas​: Prečo písala anonymne a kto ju zatratil, keď išla s pravdou von?

Zo začiatku ste písali utajene. Čo vás priviedlo k písaniu romantických románov?

Každé dievča chce zažiť perfektný romantický príbeh. Vždy som mala veľkú predstavivosť. V mojej hlave sa pomaly začal vytvárať príbeh o  vysnívanom mužovi a bol absolútne zreteľný. Ale netušila som, ako ten príbeh povedať, preto som začala písať v tajnosti. Bol to taký môj útek, až dokedy som sa neodhodlala zdieľať nejaké stránky s mojou kamarátkou. Prečítala si ich a povedala, že by som ich mala vydať.

Písali ste od začiatku do počítača, alebo ste to skúšali aj rukou?

V úplných začiatkoch som si robievala poznámky do mobilu. Potom som si kúpila zápisník a začala som si ich robiť ešte viac. A potom, pomaly som začala písať na počítači.

Ako reagovala vaša rodina a priatelia, keď zistili, že ste autorka romantických kníh?

Pochádzam z rodiny, kde bol môj život vopred naplánovaný. Mala som sa zosobášiť, mať dve deti, byť matkou, ženou.  Ale ja som si tým nebola istá. Písanie mi pomohlo uvedomiť si, že práve to je mojím osudom. Rodina bola veľmi prekvapená a šokovaná, najmä kvôli žánru, ktorý som si vybrala. Mnoho ľudí si myslelo, že to dlho trvať nebude, že je to jednorazová záležitosť. Mala som okolo seba veľa ľudí, ktorí ma súdili, vrátane rodiny. Boli to tí istí, ktorí odsudzovali ženy, ktoré čítajú romantické romány. Zistila som, že to sú jednoducho oni. Sú to ľudia, ktorí netušia že komunita milovníkov románov je úžasné miesto. Mnoho ľudí mi dávalo pocítiť, ako keby robím niečo zlé. Trvalo mi nejaký čas aby som začala byť hrdá na to, čo robím, pretože som robila mnoho ľudí šťastnými.

Mnoho ľudí si myslí, že napísať knihu je jednoduché...

Tých, ktorí ma kritizujú neriešim. Napísať román je naozaj náročné.

Píšete romantické knihy, vo vnútri teda musíte byť romantická duša. Dokážete byť taktiež striktná a racionálna?

Pravdou je, že na verejnosti sa cítim dosť trápne, nemám rada byť obklopená množstvom ľudí. Môj muž je veľmi haptický, potrebuje viac dotyku ako ja. Ja sa dosť hanbím, rada som v bezpečí pri mojich knihách.

Dostal vás manžel na romantické gestá? Možno na začiatku randenia..

Manžel si myslí, že každý muž o ktorom píšem má základ v ňom. Ale nie je to tak!

Koľko percent postáv vo vašich knihách čerpáte z reality a koľko je vymyslených?

Mnoho z mojich charakterov je založených na ľuďoch, ktorých poznám. Každý kto sa pohybuje v mojom okolí si musí byť vedomý, že jeho správanie môžem použiť. Či už je to smutné, strašné, smiešne. Mám veľa kamarátok s príhodami z ich randenia, je to dobrý zdroj informácií. Postavy mužov, ktorých tvorím sú vždy muži, ktorí sú vnútorne zranení. Napríklad hlavná postava z knihy Rafinované klamstvá. On je veľmi zranený a je na svojej životnej ceste, prežíva veľmi hlboký žiaľ. Vtedy prichádza Eleanor, ktorá sa ho snaží nasmerovať.