Poruchy spánku, spomalený metabolizmus, priberanie na váhe, návaly tepla, strata chuti na sex a prudké zmeny nálad či emocionálne výkyvy. Zoznam symptómov, ktoré sprevádzajú prechod do menopauzy, je pomerne dlhý a nie práve radostný. Nepríjemné príznaky v určitej intenzite a forme potrápia takmer každú ženu. Klimakterický syndróm môže trvať od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov, dĺžka aj intenzita prejavov je veľmi individuálna.
Približne 70 % žien však prežíva fyzické, psychické a emočné klimakterické symptómy, ktoré sa prehliadnuť nedajú
Mnohé ženy pocity, ktoré súvisia so stratou pravidelného menštruačného cyklu a s hormonálnymi zmenami, zajedajú. „Využívať jedlo na zmenu emočného stavu sa nazýva emočné alebo psychogénne jedenie. Keď sa cítime zle, sme pod tlakom, máme z niečoho strach, smútime alebo sa hneváme, jedlo nám umožní zmeniť náš neželaný emočný stav. Podľa štatistík až 80 % žien v určitej etape svojho života trpí emočným jedením. Netýka sa len žien v prechode, v tomto období však môže mať horšie následky,“ hovorí Barbara Sviežená, ktorá sa v rámci svojej dlhoročnej praxe nutričnej koučky zaoberá najmä témou emočného jedenia. „Väčšina mojich klientov sú ženy vo veku od 45 do 55 rokov, čiže práve v období prechodu. Opakuje sa u nich rovnaký scenár – nikdy poriadne nemali čas venovať sa samy sebe, nemajú priestor a možnosti spracúvať emócie, ktoré prechod prináša, a tak si ich mnohokrát kompenzujú jedlom. Následne priberajú, necítia sa dobre samy v sebe a so sebou a príznaky klimaktéria sú u nich výraznejšie. Je to začarovaný kruh.“
Stres môže všetko zhoršiť
Hoci prechod do menopauzy je prirodzenou súčasťou nášho ženského života, patrí medzi najnáročnejšie obdobia a dokáže nami z každej stránky poriadne zamávať. „V dôsledku veľkých hormonálnych zmien postupne vyhasína činnosť vaječníkov, ktorá je viazaná na produkciu ženských pohlavných hormónov. Koncentrácia estrogénu a gestagénu klesá až na určitú minimálnu úroveň a ich strata ovplyvňuje metabolizmus, pružnosť pokožky, ochranu kostí, libido a podobne,“ vysvetľuje Sviežená. Ak odignorujeme fakt, že vstupujeme do ďalšej životnej fázy so všetkým, čo zahŕňa, môže sa nám to vypomstiť, tvrdí. Napríklad výraznejšími výkyvmi emócií. „U niektorých žien sa môžu prejaviť určité psychické ochorenia, subdepresívne a depresívne stavy či prežívanie úzkosti a strachu. Súvisí to s produkciou spomínaného ženského pohlavného hormónu estrogénu. Ak klesá koncentrácia estrogénu, klesá tvorba hormónu sérotonínu a endorfínov, zodpovedných za prežívanie príjemných, radostných pocitov a dobrej nálady.“ Sviežená dodáva, že hormonálne zmeny a pokles množstva ženských pohlavných hormónov ovplyvňujú aj tvorbu hormónov súvisiacich so stresom. Nadmerný stres, ktorý nedokážeme zvládať, ešte väčšmi znižuje hladinu ženských hormónov. Z progesterónu sa totiž kvôli stresu namiesto ďalších ženských pohlavných hormónov tvorí stresový hormón kortizol. „Netýka sa to len obdobia prechodu, ale celého života, no keďže v prechode sa tvorba ženských hormónov beztak znižuje, stres klimakterické príznaky ešte viac zhoršuje, pretože voči tomu strácame prirodzenú hormonálnu a biologickú kompenzáciu,“ upozorňuje Sviežená. Dodáva, že v dôsledku stresu je náš organizmus navyše náchylnejší na ukladanie viscerálneho tuku. „Jedným z dôvodov je pokles oxidácie tukov v tukových bunkách o približne tretinu oproti pôvodnému stavu pred klimaktériom.“
Prestaňme od seba toľko chcieť
Príznakom prechodu je aj väčšia únava a menšia výkonnosť. „Únava súvisí s poruchami spánku, ktoré sa objavujú v klimaktériu v dôsledku zníženej koncentrácie estrogénu. Estrogén ovplyvňuje aj tvorbu melatonínu, hormónu zodpovedného za spánok,“ objasňuje Sviežená.
Ženy, ktoré celý život nemali problém so spánkom a boli odjakživa plné energie, môže zvýšená únava nepríjemne zaskočiť. „Niektoré ženy ešte dva dni pred pôrodom pracujú takmer rovnakým tempom ako pred tehotenstvom a telo im to prepáči, pretože väčšinou sú vo veku, keď sa to dá zvládnuť. Obdobie klimaktéria sa však oklamať nedá, vek nás nepustí. Veľa žien sa na seba hnevá za to, že už nevládzu toľko, koľko predtým. Pýtajú sa ma, čo majú robiť, aby mali opäť viac energie. Zvyknem im odpovedať, že viac energie získajú tak, že toho budú robiť menej. Potrebujú sa naučiť rešpektovať skutočnosť, že ich výkonnosť už nikdy nebude taká ako predtým. Mali by si prestať plánovať desať aktivít denne tak, ako to mali vo zvyku, ale radšej ich mať napríklad o polovicu menej a zvyšný čas venovať samým sebe – napríklad oddychovať, počúvať hudbu, zacvičiť si jogu či vstúpiť do nejakého sebapoznávacieho programu. Hovorím im, aby prestali od seba toľko chcieť. Prechod je ideálnou príležitosťou prestať na seba tlačiť a usilovať sa o výkony, dosahovanie či dokazovanie. V dnešnej dobe orientovanej na výkon je však veľmi náročné prijať, že naša životná cesta vedie k spomaľovaniu, sebauvedomovaniu a k emočnej zrelosti. Mnohé moje klientky sa cítia pod tlakom nielen v rámci práce, partnerských vzťahov, domácnosti či vzťahov s deťmi, ale aj ohľadne vlastného výzoru.“ Sviežená dodáva, že najmä ženy perfekcionistky a „superdosahovačky“ majú problém spomaliť, uvoľniť sa a prestať od seba požadovať výkony na všetkých frontoch. „Trpia sebasabotujúcim myslením zameraným na výkon, cez ktoré si určujú vlastnú hodnotu. Potom majú problém s emočným jedením a priberajú. Sú to prepojené nádoby.“
Zodvihnite hodenú rukavicu
Povedzme si to na rovinu, pre každú ženu, ktorá má sama k sebe aspoň minimálny vzťah, je prechod do menopauzy a menopauza takpovediac facka. Väčšina z nás sa snaží byť vitálna a krásna. Staráme sa o seba, chceme dobre vyzerať, byť aktívne a s príchodom prechodu sme konfrontované so skutočnosťou, že starneme a lepšie to už nebude. Niektoré ženy robia všetko pre to, aby nemilosrdný čas spomalili či oddialili.
Správne sa stravujú, pravidelne cvičia a podstupujú rôzne procedúry či zákroky. Je to v poriadku, no napriek tomu každá z nás potrebuje prijať svoj vek a prejsť vnútorným prerodom do ďalšej životnej etapy. Nevyhneme sa otázke: Ako dlho po prekročení 50-ky ešte budem vládať tak ako doteraz?
Nie každá z nás je Helena Vondráčková
Na druhej strane, zodpovednosť za to, ako budeme žiť, vyzerať a ako sa budeme v ďalších dekádach cítiť, je len na nás. „Veľa vecí máme vo vlastných rukách. Dokonca veľmi veľa. Až zo 70 % vieme ovplyvniť nielen to, ako sa budeme cítiť, ale aj to, čo nás bude trápiť a čím budeme trpieť. Klimaktérium nemusí byť prechodom slzavým údolím. Skúsme mu maximálne vyjsť v ústrety, aby sme sa aj v tejto životnej fáze cítili dobre. Môžeme ho vnímať ako bránu k vnútornej zrelosti a skúsenosti. Otvárajú sa nám vďaka nemu nové oblasti bytia, skúseností a sebapoznania. Keď pustíme tlak na seba a život, môžeme si ho začať užívať vo väčšej ľahkosti,“ uzatvára koučka.