A aké sú teda možnosti liečby syndrómu vyhorenia a aká je ich úspešnosť?
Liečba môže zahŕňať psychoterapiu, zmenu pracovného prostredia, sociálnu podporu či fyzickú aktivitu. Úspešnosť sa nedá úplne zovšeobecniť, z mojej odbornej skúsenosti je však syndróm vyhorenia niečo, s čím sa dá u väčšiny ľudí úspešne pracovať.
Z každej strany počúvame o určení si hraníc. Naozaj súvisia naše hranice, schopnosť hovoriť nie či dokonca odmietnutie s psychickou pohodou?
Určite áno a vo vysokej miere. Schopnosť povedať nie je prevencia pred preťažením, zvyšuje pocit kontroly nad vlastným prežívaním, a navyše, keď robíme pre ostatných aj to, čo v skutočnosti nechceme, často si voči okoliu budujeme frustráciu a hnev, čo sú náročné emócie.
Prežívajú syndróm vyhorenia inak ženy a inak muži?
Môžu a nemusia. Vieme, že to, ako sa psychické problémy prejavujú u mužov a žien, sa môže odlišovať, ale nie je to pravidlo. Výskumy ukazujú, že muži svoje problémy v sebe často viac „dusia“ a majú vyššie riziko, že ich filtrujú návykovými látkami.
Ako sa ľudia po syndróme vyhorenia vracajú do práce a ako sa im darí vyhýbať opätovnému vyhoreniu?
Je to individuálne. Mám však skúsenosť, že keď nie sú subjektívne psychologické dôvody vyhorenia dobre terapeuticky podchytené, vyhorenie tohto človeka ďalej sprevádza, aj keď zmení prácu.
Preto je odborná pomoc veľmi dôležitá. Návrat do práce by mal byť postupný a malo by sa naozaj dbať na to, aby sme odhalili dôvody, prečo vyhorenie u tohto jedinca nastalo.
Úplne ideálne je, ak je tam podpora aj zo strany zamestnávateľa. To však nie je pravidlo, keďže mnoho ľudí má problém či strach tieto skutočnosti svojmu nadriadenému komunikovať.
Na záver ešte jedna dôležitá otázka. Ako ovplyvňuje syndróm vyhorenia medziľudské vzťahy a rodinné životy?
Syndróm vyhorenia môže niekedy negatívne ovplyvniť aj naše medziľudské vzťahy. Stres spôsobený pracovným zaťažením môže vyústiť do podráždenosti či hnevu, ktorý si niekedy filtrujeme na tých najbližších. Môžeme zažívať aj pokles motivácie socializovať sa alebo máme nedostatok energie tráviť plnohodnotný čas s našimi blízkymi.
Denisa Debrecká
Psychologička, ktorá sa venuje osvete o duševnom zdraví na instagramovom profile @modernapsychologia a v podcaste s rovnakým názvom. Študovala klinickú psychológiu a kognitívnu vedu v Holandsku a USA. Aktuálne sa dlhodobo vzdeláva v kognitívno-behaviorálnej terapii.
