Kedy si začala prvýkrát premýšľať o práci letušky?
Pracovala som vo viedenskom kasíne, keď mi internetový portál ponúkol nábor letušiek pre leteckú spoločnosť Qatar Airways. Rozhodla som sa to skúsiť. Pohovor sa konal v Bratislave a trval takmer celý deň.
Čo všetko musí teda nádejná letuška na pohovore splniť, aby bola prijatá?
Prvou úlohou bolo napísať sloh na zadanú tému v angličtine. Problém nastal, keď som zistila, že ja i pár dievčat sme mierne nepochopili zadanie. Našťastie im stačila moja slovná zásoba, aby som mohla v pohovore pokračovať. Približne zo sto uchádzačiek vybrali tridsať. Rozdelili nás do troch skupín, ktoré koordinovali ľudia zo spoločnosti QA.
Prišiel čas na ústnu časť pohovoru?
Presne tak. Každá skupina dostala odvetvie na podnikanie, ktorého plán mala predostrieť. Diskutovali sme o ňom.
To znie celkom náročne. Ako ti to išlo?
Moja angličtina nebola taká dobrá ako teraz, ale našťastie to stačilo. Zaujímavé bolo, že v každej skupine bola jedna veľmi pekne upravená žena. Mala som podozrenie, že patrila k ľuďom, ktorí riadili pohovor.
A potom ťa prijali...
Presne tak. Povedali mi, že som prijatá. To musela byť veľká radosť.
A už len odletieť...
Nie tak celkom. Trvalo ďalších šesť mesiacov, počas ktorých som musela tu na Slovensku prejsť kompletnou zdravotnou prehliadkou. Do Kataru som priletela na začiatku novembra a o pár dní sa začínal kurz. Do toho času som musela prejsť aj ich vstupnou lekárskou prehliadkou.
A čo fyzické kritériá?
V rámci pravidelných prehliadok nás vážili. Už k prihláške sme museli priložiť fotku celej postavy a nesmeli sme mať nijaké tetovania.
A tu sa dostávame k časti, ktorá ma veľmi zaujíma. Ako teda vyzerá školenie a koľko trvá?
Školenie trvalo dva mesiace a prešli sme si tromi fázami. V prvej sme sa naučili všetko o podávaní prvej pomoci. V druhej nás pripravili na zvládanie nebezpečných situácií a v tretej nás naučili všetko o servise – nápojoch, jedlách, výnimkách pre rôzne kultúry, náboženstvá či zloženie a pôvod nápojov i jedál, ktoré budeme ponúkať. Toto sme sa potom priebežne doúčali podľa potreby. Zaujímala by ma časť s nebezpečnými situáciami.
Povedz mi viac.
Učili nás napríklad, ako postupovať, keď sa niekto snaží dostať k pilotovi. Ako narábať s výbušninou alebo ako sa správať počas turbulencií. Ale aj to že dostaneme heslo, aby sme sa v prípade potreby mohli dostať do pilotnej kabíny. Naučili sme sa, čo robiť počas núdzového pristátia, pri rôznych poruchách tlaku a ako komunikovať s pasažiermi počas takýchto situácií. V trenažéri sme sa učili hasiť oheň a núdzovo pristávať.
Tu sa mi okamžite natíska otázka, či si niečo také zažila.
Vďakabohu sa počas môjho pôsobenia nestalo nič vážne mne ani iným letuškám, s ktorými som sa stretla.
Poďme si povedať niečo k pravidlám vzhľadu, na ktoré sú v QA veľmi prísni. Ich letušky vyzerajú vždy dokonale.
Pred každým letom nás nielenže skúšali pár otázkami, ale kontrolovali aj odev a líčenie. Nesmeli sme nosiť nič výstredné – neprirodzenú farbu vlasov, príliš výrazný lak na nechty alebo nevhodnú farbu rúžu. Keď som prišla do Kataru, musela som navštíviť kaderníka pre melír, ktorý nebol prípustný. Zobralo mi to štvrtinu vreckového, ktoré sme dostali. V uniforme sme mohli striedať sukňu a nohavice, povinné boli i vlasy v drdole s ozdobnou gumičkou a klobúčik. Afroameričanky museli mať vlasy zapletené alebo nosili parochne.
Kam si letela prvýkrát? A ktorá destinácia ti učarovala?
Začínala som krátkymi letmi. Prvý bol do Kuvajtu a potom do Dubaja. Prvý dlhý let bol do Osaky. Vždy som chcela navštíviť Hongkong, ale nakoniec ma očarili i Austrália a Kórea pre vynikajúce jedlo a podľa mňa najkvalitnejšiu kozmetiku. Vďaka návšteve mnohých destinácií som sa spoznala s mnohými inšpiratívnymi a milými ľuďmi z celého sveta a niektoré priateľstvá vydržali dodnes.
Zažila si počas niektorého z letov aj niečo nezvyčajné?
Vlastne áno. Keď sme leteli do Eritrey v Afrike. Nezvládla som výrazný pach, ktorý býva pre ich ľudí typický, a takmer celý let som vracala. To je dosť neobvyklé.
A čo niečo príjemné?
Počas letu som sa zhovárala s jedným pasažierom, lebo ma zaujala kniha, ktorú práve čítal. Keď všetci vystúpili v cieľovej destinácii, na jeho sedadle som našla knihu, o ktorej sme sa zhovárali. Nechal ju tam pre mňa. Bolo to veľmi milé. Alebo počas cesty do Bangladéša nás niektorí pasažieri pri vystupovaní pohladili. Bolo to zvláštne, ale zaujímavé.
Koľko letušiek býva zvyčajne na palube a koľko krajín si vďaka tejto práci navštívila?
Podľa veľkosti lietadla je to od štyroch do dvadsaťpäť. Keď som sa pripravovala na tento rozhovor, musela som všetky krajiny zrátať, aby som ti vedela odpovedať. Bolo ich približne sedemdesiat. Spoznať toľko krajín, kultúr, ich náboženstvá a zvyky... to muselo byť veľmi zaujímavé. Určite si však zároveň spoznala aj tienistú stránku sveta.
Ktorá krajina bola najnebezpečnejšia?
Rozhodne Lagos v Nigérii. Chcela som si tam kúpiť magnetku. Poslali so mnou strážcu, no nič som nezohnala (smiech). Zažila som aj niekoľko kurióznych situácií. O istom hoteli v Nepále sa napríklad hovorilo, že v ňom straší, takže sme sa radšej vyhýbali určitým poschodiam.
A čo potom, keď si sa vrátila do východiskovej destinácie, ktorou bola pre vás Dauha?
V Dauhe sme bývali v moderných ubytovniach. Zvyčajne po dve alebo tri ženy. Muži bývali zvlášť a ich prípadná návšteva nesmela trvať dlhšie ako do desiatej večer. O výnimku na spoločné bývanie mohli požiadať iba zosobášené páry. Rovnako ak chcela letuška okrem predpísaných náušníc a hodiniek nosiť aj snubný prsteň, musela o to písomne požiadať.
To znie naozaj veľmi prísne. Ako to bolo s pohybom po meste? Boli aj tam nejaké pravidlá, ktoré ste museli dodržiavať?
Ak sme chceli ísť von, museli sme sa vrátiť najneskôr do štvrtej ráno. Pred letom sme mali nariadený povinný osemhodinový oddych. Nesmeli sme opustiť ubytovňu. Všetko bolo prísne kontrolované.
Chápem. Dbali o maximálnu bezpečnosť. No znie to tak trochu ako život v zlatej klietke.
To áno, ale práca ma bavila. Preto som ani v destináciách, ktoré boli považované pre svojich obyvateľov šetriacich pochvalou za náročné, nemala problém. Dokonca som po jednom takom lete do Pakistanu dostala tri pochvaly.
Aký bol najdlhší let, ktorý si absolvovala?
Sedemnásť hodín do Los Angeles. Počas takýchto letov sme na striedačku spali. Málokto vie, že nad pasažiermi býva poschodie s posteľami. Ameriku som milovala pre nákupy, Áziu pre úžasné jedlo. Prekvapilo ma však, že tieto lety bývali skôr plné Indov.
Prečo si nakoniec z tejto práce odišla?
Trpela som bolesťami chrbta, no na mnohé destinácie doteraz rada spomínam. S niektorými letuškami sme stále v kontakte, dokonca ma jedna navštívila i doma na Slovensku. Bola to výborná skúsenosť, ktorú môžem odporúčať, a pre mňa to bola rozhodne i práca snov.