V prípade ftalátov a bisfenolu potom znižujú naše libido, plodnosť a majú vplyv na vývoj nenarodených detí, ako píše idnes.cz. Teraz konečne prišli na to, ako sa chemikálie dostávajú do vody - na vine je podľa nich bielizeň a jej pranie.
Problematické sú najmä spomaľovače horenia a látky používané na zmäkčenie plastov, ktoré sa vyskytujú napríklad v počítačoch a ďalšej elektronike, v nábytku, na volante a v interiéri automobilov, alebo v plastových nádobách na jedlo. Vo výrobkoch určených pre deti bolo veľa z nich už zakázaných (najmä ftaláty a bisfenol A) práve pre ich neblahý vplyv na naše telo, ktorý je u detí ešte výraznejší ako u dospelých. Ftaláty a bisfenol totiž pôsobia ako endokrinné disruptory - ich stavba je veľmi podobná hormónom, ktoré produkuje naše telo a ovplyvňujú preto v mnohom jeho správny chod.
Vedci z Torontskej univerzity teraz odhalili mechanizmus, akým sa tieto látky dostávajú do vodných zdrojov. Najprv sa pomaly uvoľňujú do vzduchu, následne ich absorbuje naše oblečenie a vypraním v práčke sa spláchnu do kanalizácie. Čističky odpadových vôd však nie sú konštruované tak, aby ich odstránili, následne preto aj s vodou putujú do riek a morí. Podľa kanadských vedcov potom prírodné materiály ako bavlna a vlna absorbujú väčšie množstvo chemikálií ako tie syntetické ako trebárs polyester.
"Oblečenie je v interiéroch zvláštne v tom, že ho (na rozdiel od nábytku a ďalšieho vybavenia) vlastne neustále perieme. Naše údaje podporujú hypotézu, že oblečenie slúži ako transportér chemikálií z interiérov do exteriérov, najprv sa akumulujú vo vzduchu a následne sú uvoľnené počas prania," oznámila Miriam Diamond, vedúca výskumu zverejneného v časopise enviromentálnych vied a technológie.
Nebezpečný domáci prach, oblečenie i kozmetika
Podľa Michaela Warhursta z neziskovej organizácie Chem Trust sa chemikálie dostávajú do vlákien oblečenia nielen zo vzduchu, ale aj z domáceho prachu. "Môžeme čiastočne znížiť náš kontakt s problematickými chemikáliami tým, že budeme udržiavať naše domovy čisté. Ale z dlhodobého hľadiska by sme sa mali týchto chemikálií v našom okolí zbaviť a zakázať ich využitie v predmetoch každodennej potreby," uviedol Warhurts pre Daily Mail.
Warhurstove slová sú založené najmä na poznatkoch, podľa ktorých endokrinné disruptory prispievajú k rozvoju cukrovky a obezity, skoršiemu štartu puberty u dievčat a zvýšenému riziku rakoviny prsníka a prostaty.
Nahradenie prírodných tkanín tými syntetickými problém tiež nutne nerieši, naopak ho môže ešte zhoršiť. Podľa nedávnej americkej štúdie totiž potrebná umelá tkanina fleece pri každom praní uvoľňuje miniatúrne vlákna polyesteru, ktoré znečisťujú more a spôsobujú dusenie rýb. Vedci našli malé časti plastu tiež v tráviacom trakte rýb, u väčších zvierat potom hrozia akumulácie toxínov z nich a konzumácie človekom. Kvôli znečisteniu už bol v USA a Kanade zakázaný predaj produktov s miniatúrnymi zrniečkami (napr. peeling). O zákaze teraz jedná tiež EÚ, podľa Guardianu je napr. Veľká Británia pripravená mikrozrnká zakázať, pokiaľ nebude Únia v probléme dostatočne rýchlo konať.
Chemické látky z plastov pritom nie sú jediným zdrojom znečistenia vodných zdrojov. Už v minulosti sa hovorilo o hormonálnej antikoncepcii, ktorej používateľky časť syntetických hormónov vylúčia v moči. Ani tie nevedia súčasné čističky odpadových vôd odstrániť a majú vplyv na obojpohlavnosť niektorých druhov rýb, podozrivé sú aj z narušovania mužskej plodnosti a zvýšenia rizika rakoviny (viac tu).