Gumáky alebo tiež čižmy začali dupať po svete niekedy začiatkom 19. storočia na nohách britskej aristokracie, ako píšu lidovky.cz.
Vojvoda z Wellingtonu, poľný maršal Arthur Wellesley, ktorý slúžil ako premiér, minister zahraničia, vnútra a kolónií a tiež presne pred dvesto rokmi pri Waterloo porazil Napoleona, vtedy prišiel za svojím londýnskym obuvníkom, aby mu upravil vysoké kožené jazdecké topánky. Ten im znížil opätok, mierne zaoblil špičku a zrezal ich zhruba do polovice lýtok. Topánky urobil dostatočne pevné, aby s nimi mohol vojvoda v sedle ťahať do boja, aj elegantné, aby sa v nich mohol blysnúť vo večernej spoločnosti.
Vďaka Wellesleyho renomé sa z nových topánok stal hit britských aristokratov. Všetci - aj vrátane Beau Brummella, ktorý vo vtedajšom Londýne udával módne trendy - chceli nosiť rovnaké topánky, ako mal vojnový hrdina. To už sa písali 40. roky predminulého storočia a svoj veľký rozvoj mali Wellingtons, ako sa topánkam vtedy hovorilo, pred sebou.
Ďalšiu kapitolu v ich histórii začal písať americký podnikateľ Hiram Hutchinson, ktorý v roku 1852 kúpil od Charlesa Goodyear patent na výrobu prírodnej gumy a nasledujúci rok sa s ním presťahoval do Francúzska, kde založil manufaktúru na výrobu gumovej verzie obľúbených wellingtonek. A gumáky boli na svete.
Vďaka svojej nepremokavosti a odolnosti si získali najväčšiu obľubu hlavne medzi tamojšími poľnohospodármi, ktorí mohli konečne odhodiť nepohodlné dreváky. Najväčší rozmach však topánkam v 20. storočí priniesli katastrofické vojenské konflikty. Rovnaké vlastnosti, aké si u nich zamilovali francúzski sedliaci, ocenili aj britskí vojaci v rozmočených zákopoch prvej i druhej svetovej vojny.
Po roku 1945 sa gumáky vrátili k svojmu civilnému účelu. Výrobcovia mierne poupravili ich tvar, aby boli okolo lýtok o niečo voľnejšie, špičku ešte viac zaoblili a podrážku zosilneli. K tradičnej čiernej a olivovo zelenej pridali ďalšie farby. Z poľnohospodárstva topánky prenikli do zdravotníctva, ťažkého priemyslu, potravinárstva aj do všetkých častí sveta. A v roku 2012 ich počas otváracieho ceremoniálu Olympijských hier v Londýne Česi priniesli späť do Anglicka.