Výzor zohrával veľkú rolu
Neznamená to, že každá žena, ktorá sa vymykala normálu, skončila na zapálenom dreve nad skandujúcim davom, ktorý kričal čarodejnica. Faktom však bolo, že ak sa žena zdala podozrivá svojmu okoliu, prišiel k nej expertný tím, ktorý sa považoval za profesionálov v rozoznávaní čarodejníc. Muži, ktorí tvorili túto skupinu, verili, že tak, ako ježibaby a čarodejnice v rozprávkach, aj stredoveké ženy zasvätené mágii majú podobné prvky.
Zameriavali sa najmä na veľkosť nosa - v prípade, že bol väčší a krivý, mala žena jednoducho smolu. Ako usvedčujúci dôkaz sa brala aj bradavica na tvári a samozrejme viditeľný hrb či celkové hrbenie sa.
Žena bez detí
Viaceré historické dokumenty uvádzajú, že pokiaľ žena nemá vlastné dieťa, je ''podozrivá''. Predpokladalo sa, že dieťa nemá z dôvodu čarodejníctva a tomu, že upísala svoj život satanovi. Tieto ženy boli podľa vtedajších mužov zodpovedné aj za to, ak deti v dedinách ochoreli bez príčiny - respektíve bez dôvodu, ktorý by vtedy tamojší ľudia poznali. Predpokladalo sa, že ženy bez detí sú čarodejnice, ktoré zaklínajú nevinné detičky.
Život na samote
Pokiaľ bola žena mladá a žila istý čas sama, nevenovalo sa tomu toľko pozornosti. Ak však dovŕšila približne 40 rokov - bola považovaná nie za starú dievku, ale rovno čarodejnicu. Tento dojem budovala ešte viac vtedy, ak žila osamote, bez rodičov či príbuzných. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa slobodné ženy pridružovali k svojim rodinným príslušníkom.
Stres pred inými
Dyslexia, hanblivosť či stres pred rozprávaním na verejnosti - aj to sa považovalo za niečo ''nenormálne'', za čo ženy v prípade dlhodobejšieho obdobia putovali rovno pred súd. Nemusíte ani hádať, ako to skončilo - väčšina žien, ktorá sa pred špeciálnu komisiu, ľud a sudcu postavila, bola následne upálená.
Článok pokračuje na ďalšej strane