1. Koľko účtov je praktické mať v rodine?
Čo človek, to iné potreby. Dôležité je dohovoriť sa tak, aby to obom stranám vyhovovalo a nevznikali tak zbytočné konflikty, ako píše idnes.cz.
Vďaka spoločnému účtu bude mať každý z majiteľov dokonalý prehľad o tom, čo je a nie je zaplatené. Pri spravovaní rodinných financií sa tak môžeme vyhnúť mnohým hádkam a výčitkám. Zároveň ale strácame časť svojho súkromia, pretože aj ten druhý teraz bude mať prehľad o všetkých našich príjmoch a výdavkoch. Preto by sme sa mali s partnerom vopred dohodnúť na takých pravidlách, ktoré budú obom vyhovovať a súčasne myslieť tak trochu dopredu na všetko, čo nás v živote môže stretnúť (napr. jeden z partnerov môže o príjem náhle prísť).
Budeme si na spoločný účet posielať obaja celú výplatu? Ak áno, malo by byť jasné, koľko peňazí môže každý z nás minúť len tak pre seba. Je dobré sa vzájomne dohodnúť na prioritách, ktoré pri platení spoločných výdavkov máme. Nie každý mesiac nám zostane na všetko, a tak je dobré odlíšiť výdavky, ktoré sú nutné a čo si tentoraz odpustíme.
Pokiaľ na spoločný účet budeme prispievať každý len časťou svojich peňazí a k tomu si ponecháme každý svoj vlastný, nemusíme ísť v dohode do takých detailov, ale odlíšiť nevyhnutnosti od tak trochu zbytočností, je dobré vždy.
"Mne sa páči, keď každý má svoj účet a jeden spoločný," hovorí Svoboda, ktorý sa investičnému a finančnému poradenstvu venuje od roku 1993. "Je to síce, čo a týka poplatkov niekedy drahšie, ale vedie to k väčšej zodpovednosti."
2. Koľko peňazí a na akom type účtu máme mať uložené na horšie časy?
Nemusí ísť práve o horšie časy, niekedy stačí, keď nám vypovie službu práčka aj chladnička naraz, alebo sa pokazí auto. Môže sa ale stať aj to, že sa nečakane ocitneme bez príjmu. Aby sme v krízovej chvíli nezačali konať pod tlakom, mali by sme mať k dispozícii krátkodobú finančnú rezervu. Je to podobné ako rezerva v aute, mala by byť po ruke a mala by byť ušitá nám na mieru. Preto je jej optimálna výška pre každého iná. Udržiavať finančnú rezervu na trojnásobku, najlepšie šesťnásobku mesačného príjmu je všeobecne odporúčaným pravidlom.
Pri dnešnej výške úrokových sadzieb nás sporiace účty na ukladanie peňazí až príliš nemotivujú. Svoj význam ale určite majú, pretože pre väčšinu z nás je istejšie držať si svoju finančnú rezervu niekde bokom, oddelene od peňazí určených na platenie bežných výdavkov a spotrebu.
"Myslím, že by rodina mala mať šesť mesačných príjmov ako rezervu na horšie časy," myslí si inžinier Svoboda. Celá tá suma však podľa neho nemusí byť nutne na bežnom účte. "Sporiaci účet alebo dlhopisový investičný fond je oveľa lepší, pretože nám rezervu zhodnocuje," hovorí.
3. Kedy je správny čas zriadiť svojmu dieťaťu bankový účet?
Aj tu platí, že čo jednému svedčí, druhého nepresvedčí. Záleží na konkrétnej rodine, jej zvyklostiach i možnostiach. Dôležité je predovšetkým to, aby sme s deťmi o peniazoch hovorili, aby pre nich táto tému nebola tabu alebo dokonca v nich nevyvolávala odpor. Peniaze k dnešnej dobe patria, či už sa nám to páči alebo nie.
Sú banky, kde je možné založiť deťom účet hneď po narodení. Inde je to možné až od 8 rokov (v jednom prípade dokonca od 10 rokov), pretože spravidla od tohto veku je u detských účtov možné zriadiť platobnú kartu, ktorú bude dieťa samo používať. Detská platobná karta má nastaviteľný limit pre transakcie alebo týždenný limit a deti s ňou môžu vyberať peniaze z bankomatu, dobíjať si kredit v mobile a niekedy tiež platiť v obchodoch. Pravidlom býva, že internetové platby povolené nie sú.
V 15 rokoch už deti prestávajú byť deťmi a ponuka študentských účtov alebo konta pre mladých je pomerne široká. V tomto veku už pri založení účtu rodiča asistovať nemusia. Niektoré banky však požadujú doklad o štúdiu alebo ISIC.
Podľa Vratislava Slobody je správne viesť deti k finančnej gramotnosti, samostatnosti a zodpovednosti, naučiť ich rozumieť bankovým produktom a používať účet, platobnú kartu a poučiť o rizikách. "Vek, kedy začať, je individuálny, ale 14 až 15 rokov najneskôr," myslí si finančný expert.
4. Koľko hotovosti by sme mali bežne nosiť v peňaženke a ako platiť útraty?
Pre náš vlastný komfort je vždy dobré mať pri sebe menšiu hotovosť, ešte stále totiž existujú miesta, kde platiť kartou nie je bežné alebo ani možné (napr. novinové stánky, niektoré menšie obchody, stánky farmárov atď)
Platby kartou, zvlášť tou bezkontaktnou, sú samozrejme veľmi rýchle a jednoduché. Ľahko sa tak môžeme oddať pocitu, že o peniaze pri platení vlastne vôbec nejde. Samozrejme má ale bezhotovostné platenie aj svoje nevýhody, pretože elektronická komunikácia je závislá na prístrojoch, ku ktorým môžeme mať nedôveru. Záleží na tom, či žijeme vo veľkomeste alebo v malej dedinke a na celej rade ďalších okolností. Nedá sa preto jednoznačne povedať, ako minieme viac a čo je pre nás lepšie.
Sloboda uprednostňuje platby kartou, ale nabáda, že je samozrejme dobré mať pri sebe primeranú sumu v hotovosti.
5. Ako sa naučiť správne šetriť?
Ak nám ide o to, aby sme zbytočne nemíňali peniaze, tak jedným z najdôležitejších hesiel by asi bolo: nezľavujte kvôli zľavám zo svojich predstáv.
Zľavy sa totiž okolo nás striedajú rýchlejšie ako ročné obdobie, lákajú nás a my sa im celkom dobrovoľne podriaďujeme. Často nám ani nedochádza, že vlastne len robíme to, čo po nás obchodníci chcú. Vyhlásia zľavu a my hurá do obchodu. A tam sa začneme správať, ako by práve táto zľava bola prvá a posledná zároveň. S vidinou výhodného nákupu si kupujeme zbytočnosti a míňame peniaze, ktoré by nám mohli poslúžiť inak.
Pokiaľ ide o vyšetrovanie v zmysle budovania finančnej rezervy, tak platí, že by sme na ňu mali myslieť hneď od prvej výplaty. Najprv stačí dávať si stranou napríklad len pár drobných, ale neskôr by sme ju mali budovať systematicky. Určiť si sumu, ktorú si "pre strýčka Príhodu" budeme pravidelne každý mesiac odosielať na iný účet, aby sme na ňu naozaj siahli len v prípade núdze.
"Ak chceme naozaj šetriť, tak odporúčam si viesť dennú evidenciu o utratených sumách," radí Vratislav Sloboda a ďalej radí veľmi obmedziť tie výdavky, ktoré sa realizujú formou pravidelných platieb z účtu: tzn. spotrebné úvery, lízingy, hypotéky, poplatky za telefóny, televízie atď.
6. Čo s ušetrenými peniazmi?
Peniaze si strážime, aby sme ich mohli použiť v okamihu, keď ich potrebujeme. Ak si ich ukladáme na sporiaci účet alebo termínovaný vklad (predtým sa na tento účel častejšie používali vkladné knižky), je to veľmi podobné. Navyše si môžeme byť istí, že sa k nim nedostane nejaký zlodej. Ide nám hlavne o istotu. Výnos, teda to, čo nám uložené peniaze samy zarobia, je až na druhom mieste. To je princíp sporenia.
Ak chceme, aby nám peniaze priniesli ďalšie peniaze, musíme počítať so zvýšením rizika. Nebudeme mať už istotu, že sa nám to, čo vložíme, stopercentne vráti, ale získame možnosť, že sa nám vložené peniaze rozmnožia. Aj keď si o konkrétnych ponukách zistíme tie najlepšie informácie, výsledok bude závisieť od mnohých okolností a vždy aj trochu na náhode. V každom prípade musíme byť ochotní aspoň časť svojho vkladu prehrať. To je princíp investovania.
Investíciu ako jednu z možností, ako naložiť s našetrenými peniazmi, spomína aj finančný poradca Svoboda. Medzi ďalšími uvádza štúdium a cestovanie.