Vyjadruje nespokojnosť, niečo mu chýba, niekedy zase plače preto, lebo potrebuje uvoľniť vnútorné napätie, cíti neistotu, strach alebo si vyžaduje blízkosť matky a "žiada si na ruky". Vždy má na to nejaký dôvod.
Plačúce bábätko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä, ak ho nemožno ničím utíšiť. Žiadne hojdanie, či ukazovanie rôznych grimás. Spôsob, ako upokojiť plačúce bábätko, je oveľa jednoduchší, ako si myslíte. Podľa trojčlenného výskumného tímu, ktorý viedla Isabelle Peretzová z Université de Montréal z Kanady pomôže niečo, čo už naše staré matere tvrdili dávno.
Radšej spev ako reč
Bábätká ostanú pokojnejšie a tiché dvakrát dlhšie, keď načúvajú piesni, ktorú nepoznali. Čičíkanie spevom je teda lepšie, než čičíkanie rečou, ako píše eurekalert.org.
„Mnoho štúdií sa pozrelo na to, ako spev a reč vplývajú na pozornosť bábätiek. Chceli sme zistiť, ako pôsobia na ich emocionálnu sebakontrolu. Tú samozrejme ešte nemajú vyvinutú, podľa nás v tom bábätkám a malým deťom pomáha práve spev,“ povedala Isabelle Peretzová z Centra pre výskum mozgu, hudby a jazyka.
K takémuto výsledku sa dopracoval jej výskumný tím pozorovaním 30 zdravých 6- až 9- mesačných bábätiek. Všetky deti počúvali rovnaké nahrávky reči a piesní, nie však naživo, čím sa zaručilo rovnaké pôsobenie a spevák tak osobne nevplýval na dieťa. Výskumníci prišli na to, že hudba je liekom a že nás doslova uchvacuje. U dospelých a starších detí sa to prejavuje kývaním hlavou či klopkaním nohou.
„Bábätká nesynchronizujú svoje vonkajšie správanie s hudbou, buď im na to chýba potrebná fyzická, alebo mentálna schopnosť. Súčasťou nášho výskumu bolo určiť, či majú duševnú schopnosť. Naše zistenia ukazujú, že bábätká boli očarené hudbou, čo naznačuje, že majú mentálnu schopnosť byť ňou ´uchvátené´,“ povedala odborníčka.
Výskum sa začal vtedy, keď bolo bábätko pokojné. Púšťali mu nahrávky, až pokým neukázalo blížiaci sa plač, t.j. kútiky úst posunuté do boku, otvorené ústa a zdvihnuté líca. Takto bábätká vyjadrujú rozrušenie.
„Pri počúvaní tureckých piesní zostali deti pokojné priemerne 9 minút. Pri reči to však bola iba polovica tohto času, bez ohľadu na to, či išlo o významovú reč alebo nie. Džavotanie ich udržalo v pokoji priemerne čosi vyše 4 minút, významová reč o menej ako 4 minúty. Prekvapilo nás, že v tom nebol veľký rozdiel,“ povedala Mariève Corbeilová z University of Montreal.
Výskumný tím skupine bábätiek pustil nahrávky matiek, ktoré spievali v ich známom jazyku (vo francúzštine).
„Naše zistenia sotva ponechávajú pochybnosti o účinnosti spievania detských pesničiek pre udržanie pokojných bábätiek. Aj v pomerne ´sterilnom´ prostredí testovacej miestnosti, s čiernymi stenami, slabým osvetlením, bez hračiek a ľudskej vizuálnej či hmatateľej stimulácie, predĺžil zvuk ženského spevu pozitívne alebo neutrálne stavy bábätiek a potláčal ich rozrušenie a úzkosť,“ konštatovala Isabelle Peretzová.
Zatiaľ čo bábätká počúvali pesničky v tureckom jazyku približne 9 minút, kým sa u nich spustil plač, v prípade pesničky vo francúzskom jazyku, ktorý poznali, to bolo 6 minút.
Matky hlavne v západných krajinách zvyknú na svoje bábätká hovoriť oveľa častejšie ako im spievať. U niektorých rodičov, ktorým sa nedarí upokojiť svoje bábätko, sa tak objaví frustrácia a hnev a voči dieťaťu tak reagujú necitlivo, aj keď nechtiac. Preto by svojim bábätkám mali radšej prehrávať pesničky a najlepšie ich sami spievať.
