Ako trávite a vnímate súčasnú situáciu. Ovplyvnilo vás toto obdobie ako spisovateľku?
Mám šťastie, že pracujem v odvetví, ktoré koronavírus až tak nepostihol. Všetci máme privilégium pracovať z domu, nikto nám nesiahol na plat ani neskrátil úväzok. Nemôžem sa teda ponosovať, aj keď ma trošku zamrzelo, keď zatvorili obchody práve v čase vydania mojej poslednej knihy. Myslím si, že písanie je osamelá činnosť, pri ktorej sa človek chtiac-nechtiac izoluje, preto mu ani karanténa nevadí. Sociálne kontakty sa dajú udržiavať v obmedzenej kvalite aj na diaľku, navyše mám deti, s ktorými sa človek nikdy necíti osamelo. S tými zavretými kníhkupectvami to už bolo horšie.
K písaniu ste sa dostali približne v roku 2015. Ako si spomínate na vaše spisovateľské začiatky?
Písať som začala už ako dieťa, fascinovaná knihami, ktoré som prečítala. Bola som zvedavá, či aj ja dokážem vytvoriť niečo podobné. Zobrala som zošit, pero a napísala zopár kapitol. Dodnes ich mám odložené u rodičov. Potom ma to prestalo baviť. Predstava, že by som mala vymyslieť také množstvo súvislého textu, z ktorého by vznikla kniha, sa mi zdala absolútne nereálna. Tak som písala aspoň texty piesní, aj keď v angličtine, ktorá sa lepšie spieva. Až o veľa rokov neskôr ma zložitá životná situácia priviedla k tomu, aby som si vymyslela príbeh. Tá fikcia, ktorú som vytvorila, mi v tom čase psychicky veľmi pomohla.
Kde čerpáte inšpiráciu, keďže vo väčšine vašich knihách je hlavnou postavou žena?
Myslím, že väčšina autorov bude so mnou súhlasiť, keď poviem, že do kníh dávame veľa zo svojej osobnosti. Inak sa to ani nedá, keď hovorím rečou postavy, vkladám jej do úst svoje myšlienky, postavy v knihe vidia svet mojimi očami. Ale niekedy zámerne vymyslím aj úplne iritujúce charaktery, ktoré si robia, čo chcú. Za tieto postavy odmietam prevziať zodpovednosť.
Čiže v ženských postavách a ich osudoch môžeme nájsť aj niečo z vás...
Občas použijem vlastný zážitok, prepletiem ho s fikciou, alebo zážitkom inej osoby. Robím si, čo chcem, a to je na tom čarovné. Usmievam sa nad zvedavými otázkami čitateľov, ktorých veľmi zaujíma, či je kniha napísaná podľa skutočnej udalosti. Niektoré predpokladajú, že píšem o sebe, pretože postava je žena a príbeh rozpráva v prvej osobe. Ako keby som bola mačka a mala minimálne sedem životov.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane