Máte rada spev a hudbu. Pomáha vám aj pri písaní?
So spevom sa zaoberám v podstate celý svoj život, aj keď s niekoľkoročnými prestávkami. Spev je, rovnako ako písanie, oslobodzujúci. Vymýšľanie textov a melódií je minimálne rovnako kreatívne ako písanie. Pri písaní mám však najradšej ticho alebo nevtieravú hudbu, ktorá ma nerozptyľuje.
A čo reakcie na vaše knihy? Aj karta má dve strany, preto určite nie sú vždy len pozitívne...
Reči sa hovoria a chlieb sa je. Ľudia na internete popíšu kadečo, hlavne, keď je to anonymné. Z hodnotení si preto ťažkú hlavu nerobím, samozrejme ma však poteší, keď mi niekto napíše osobne a pozdieľa so mnou svoje myšlienky čerstvo po prečítaní knihy. Prípadne keď sa s knihou čitateľ odfotí, a ja mám čo zverejniť na Instagrame.
Ako spisovateľka máte určite aj svoj vzor...
Nemám jeden konkrétny vzor, ale od tínedžerského veku rada čítam Stephena Kinga. Milovala som aj Agathu Christie, neskôr ma zaujal napríklad Ira Levin, alebo Erica Jongová.
O pár týždňov budeme môcť na pultoch kníhkupectiev nájsť vašu novú knihu s názvom Komediantka. Na čo sa čitatelia môžu tešiť?
Bude to ďalší výplod mojej fantázie, príbeh o opustenej tehotnej žene, ktorá v sebe objaví talent zabávať ľudí. Dúfam, že to bude ďalšia oddychovka, ako zvyknú označovať moje knihy. Hádam sa pri nej čitateľ aj pobaví.
Čo by ste odkázali budúcim čitateľom knihy Komediantka?
Chcem im hlavne poďakovať za to, že si z toho obrovského množstva literatúry, ktorá zaplavuje kníhkupectvá, občas vyberú aj slovenských autorov, a tým ich podporia v tvorbe. Teším sa, že sa tlačené knihy stále čítajú a že ich naplno nenahradil filmový priemysel. Bez čitateľov by sme to totiž mohli zabaliť.