Jej život závisel aj od toho, či sanitka stihne prísť včas. Zdravotné výsledky mala v poriadku, potravinové intolerancie sa jej nezistili a lekári jej nedokázali pomôcť. Tak sa začala o svoje zdravie zaujímať sama a ponorila sa do toho až tak, že dnes pomáha ľuďom s podobnými, ale aj inými zdravotnými ťažkosťami. Aký je príbeh Zdenky Havettovej?
Celé sa to začalo pred 15 až 17 rokmi. Začala si mávať ťažké alergické záchvaty. Pamätáš si, ako to celé začalo?
Spomínam si na môj úplne prvý alergický záchvat. Bola som vtedy vo Švajčiarsku, v ten deň som robila všetko ako obyčajne, po práci a večeri, keď som sa prechádzala, sa to začalo. Opuchlo mi celé telo.
Nikdy predtým som nebola na nič alergická a niečo podobné sa nestalo. Vystrašilo ma to. Od tohto momentu sa to spustilo. Presťahovala som sa opäť na Slovensko, kde ma čakali návštevy a vyšetrenia u lekárov, odborníkov a niekoľkokrát za sebou pobyty v nemocniciach, s tým istým záverom - príčina neznáma. A to som niekoľkokrát ročne upadala do anafylaktického šoku.
Ako vyzerali tieto záchvaty? Čo sa s tebou vtedy dialo?
Najskôr som pozorovala zmeny na pokožke, tvorili sa mi opuchy a cítila som svrbenie po celom tele. Najhoršie na tom bolo, že mi začali opúchať pery, jazyk a sliznice, čo mi sťažovalo dýchanie. Celé sa to odohralo v rozpätí iba pár minút. Potom som prestala vidieť a následne upadla do bezvedomia. Anafylaktická reakcia - je ťažká forma alergickej reakcie. Skrátene sa označuje aj ako anafylaxia. Anafylaktický šok je najťažší stupeň anafylaxie. Ohrozuje človeka na živote.
Anafylaxia je najťažšia alergická reakcia. Ide o búrlivý prejav odpovede organizmu, ktorý väčšinou začína intenzívnym svrbením na celom tele, kožnou reakciou a často aj sťaženým dýchaním. Reakcia sa môže spustiť už niekoľko desiatok sekúnd po zjedení potraviny, alebo po aplikácii lieku injekčne či ústne a v priebehu niekoľkých minút môže končiť šokovým stavom. Ak nie je podaná okamžitá liečba (adrenalín, zaistenie dýchania a obehu) môže končiť smrteľne. Často sa tento stav označuje ako anafylaktický šok.
Koľkokrát za mesiac ťa tieto záchvaty „navštívili“?
K anafaylaktickým šokom dochádzalo zo začiatku veľmi často, niekedy aj dvakrát do mesiaca. Bolo veľmi ťažké uchopiť alebo odhaliť ich príčinu. Viedla som si dokonca denník, do ktorého som si zapisovala jedlá, ale zakaždým to bolo po niečom inom. Nemali sme sa o čo oprieť, nájsť nejaký súvis s tým, prečo sa mi to deje. Tieto stavy určite zvyšovala aj fyzická námaha, napríklad pri behu alebo stresových situáciách v práci.
