Nechodím často do kostola. Vlastne, asi iba na Vianoce a keď idem niekomu na svadbu či na pohreb, prípadne na krstiny. Nedávno som však mala veľmi náročné obdobie v práci a bola som zúfalá. Domov som chodila zničená, nemala som na nič čas, bola som ako na kolotoči, ktorý akoby sa točil rýchlejšie a rýchlejšie.
Zrútila som sa
V jedno piatkové popoludnie, keď som mala tesne pred koncom šichty, som si vravela, že skúsim ísť načerpať silu do kostola. Moja známa mi vždy hovorieva, že keď jej je najhoršie, ide sa tam pomodliť, poplakať si a vyjde odtiaľ opäť s odhodlaním a silou pokračovať v tomto náročnom živote ďalej. Skúsim to aj ja, naplánovala som si začiatok víkendu teda naozaj neobvykle. Nikomu som však o tom nepovedala. Manžel si myslel, že idem na pedikúru a na nákup, no namiesto toho, aby som si dala ošetriť päty a nechty na nohách, zopla som obe ruky a sklonila som sa pred oltárom.
Ako sú na tom iní?
V kostole bolo ticho, a modlilo sa tam asi tak šesť ľudí, viac nie. Ktovie, čo ich trápi? Bola som strašne zvedavá... Možno moje problémy sú oproti ich iba maličkosťou... preletelo mi mysľou. Sadla som si do ľavice a nevedela sa rozhodnúť, o čo skôr mám prosiť. Zdravie je prvoradé, to je mi jasné, ale človek na tejto planéte potrebuje aj peniaze. Aj keď sa hovorí, že nie sú všetko, bez nich sa žiť nedá. A tak som začala vďakou za zdravie a prosbou o peniaze. Prihovárala som sa k Bohu slovami, akými sa bavím s kamarátkou. Z hĺbky duše som zo seba dala von všetko, čo ma ťažilo. A vysvetľovala som mu, prečo tak zúfalo potrebujem „finančnú injekciu“.
Kamarátsky „rozhovor“
Prosila som aspoň o desaťtisíc eur. Nikdy som toľko peňazí pokope nevidela, no náš dom bol na spadnutie, dcéra asi nikdy nemala na sebe nič nové, ale iba podedené po niekom inom, a ja ? Čo vám poviem, keby ste ma videli, som len také chúďatko. Nevýrazná, nenamaľovaná, oblečená vo veciach z tržnice a s kabelkou, ktorej uško zašívam opakovane už asi piatykrát. Zarábam 450 eur mesačne a môj muž 600. Máme hypotéku 200 eur, k tomu ďalšie poplatky, skrátka, na život nám zostáva približne 400 eur, čo je pre troch ľudí málo. Skutočne obraciam každé euro. Takto nejako som to povedala Bohu a pomodlila som sa 10-krát Otčenáš.
Risk je zisk
Keď som vychádzala z kostola, hodila som do zvončeka 1 euro. Boli to moje posledné peniaze okrem tých na autobus domov, ktoré mi zostali do nasledujúceho dňa, keď sme s mužom mali obaja výplatu. V peňaženke mi teda zostalo ešte 80 centov. Ale povedala som si, že si urobím prechádzku a za tie peniaze si kúpim žreb. Dalo sa na ňom vyhrať ihneď 15-tisíc. A verte či nie, ja som ich vyhrala! Manžel mi nechcel veriť, no keď nám tie peniaze v pondelok cinkli na účte, takmer mu oči vypadli. „Čo s nimi urobíme?“ spýtal sa ma. „Ja to už mám premyslené! Urobím si kurz pedikérky, a budem podnikať doma. Stalo sa a dnes už tretí rok robím na seba. Som spokojná a hlavne, zarobím oveľa viac ako v práci, a tak mojej dcére môžem konečne dožičiť to, čo som dlhé roky nemohla. Vďakabohu!
