Nie je to choroba, ale popravde – nie je to nič príjemné a nedá sa tomu vyhnúť. Obdobie, ktoré sprevádza pokles plodnosti a jej úplné ukončenie, čaká na každú ženu, no tretina z nás vraj zo začiatku ani len netuší, že u nás tento stav už nastal (obdobie premenopauzy po 40. roku, keď menštruácia začína byť nepravidelná). A keď sme už pri termínoch, mali by sme si najskôr ujasniť, čo znamená klimaktérium, čo je menopauza a čo vlastne pre ženu znamená „byť v prechode“.
Čosi sa deje...
Zásoby vajíčok v našich vaječníkoch sa míňajú a vďaka zníženej hladine estrogénu a progesterónu si aj náš cyklus robí, čo chce. Na menštruáciu nepomáha žiaden kalendár, ovuláciu zakaždým pretrpíme v kŕčoch, raz „to“ máme presne na deň, inokedy vôbec, jeden mesiac len pár kvapiek, potom zas krvácame tak, že chodíme ako živé mŕtvoly. Akosi sa na nás všetko mení a je jasné, že sa predovšetkým deje čosi vo vnútri nášho tela. Ako to nazvať?
Rozdiel medzi menopauzou a klimaktériom je jednoznačný, upozorňuje gynekologička Radmila Sládičeková: „Klimaktérium je celá prechodná fáza s množstvom hormonálnych zmien, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov, najčastejšie medzi 40 – 60 rokom ženy. Počas nej klesá činnosť vaječníkov a aj produkcia hormónov. Menopauza je samotné ukončenie menštruácie.“ Klimaktérium sa pritom delí na tri obdobia – premenopauza, perimenopauza a postmenopauza. Prvé obdobie je časom plodnosti, keď je ešte menštruácia pravidelná, no môže sa už objavovať aj nepravidelnosť a krvácanie môže zosilnieť. Perimenopauzu môžu navyše sprevádzať návaly horúčavy a nočné potenie (ale i ďalšie problémy) a menopauza znamená definitívne ukončenie menštruácie (v priemere medzi 45. – 55. rokom a ďalej a nasleduje postmenopauza).
„Byť v prechode“ teda znamená pozorovať na sebe príznaky nastupujúceho či rozvinutého klimaktéria a aj keď mnohé ženy zvládajú všetky hormonálne zmeny bez problémov, nejednu trápia problémy, ktoré sa dajú opísať rôzne – od tých trochu nepríjemných až po nezvládnuteľné.
Môžu za to hormóny
A naozaj – ženské hormóny estrogén a progesterón majú vplyv na všetko, čo sa deje v našich orgánoch. Pôsobia na mnohých úrovniach a ak nie sú v rovnováhe, naše telo to takmer okamžite pocíti ako svalovú únavu, bolesti v kĺboch či inak, môže sa dokonca objaviť osteoporóza, mozgová mŕtvica alebo problémy so srdcom. Kto by to však pripisoval hormónom? Ak sme ženy a máme po štyridsiatke, náš gynekológ určite!
„Najviditeľnejšie sú príznaky akútne, ktoré vznikajú veľmi pozvoľna v okolí menopauzy a sú to známe návaly tepla v oblasti hlavy a krku, ktoré sa objavia niekoľkokrát za deň alebo dokonca niekoľkokrát za hodinu,“ vraví doktorka Sládičeková. „Ďalšie príznaky sú zhoršená kvalita pleti a zníženie množstva kolagénu, vysušovanie slizníc – syndróm suchého oka, nosa, sliznice ústnej a tráviaceho traktu, močového mechúra i pošvy. Nepríjemné je ustupovanie ďasien, znížená produkcia slín v ústach, tráviace problémy a, samozrejme, atrofujúca sliznica pošvy, ktorá stráca svoju hrúbku, a tým aj vlhkosť.“ To je aj dôvod, prečo býva pohlavný styk pre ženy odrazu bolestivý, dokonca sa môže objaviť až jemné krvácanie. Gynekologička však upozorňuje, že deficit hormónov, ktoré stoja za väčšinou týchto problémov, sa dá ošetriť správnou hormonálnou substitučnou terapiou (HST).
Telo ako dôkaz
Klimaktérium a menopauza môžu byť pre ženy nepríjemné aj v tom, ich dovtedy pružné a pevné telo sa zmení spôsobom, aký neočakávajú:
Močový mechúr a močová rúra reagujú na pokles hormónov horším prekrvením tkaniva a zvýšeným výskytom infekcií, svrbenia a zápalov. To môže byť príčinou „ucvrkávania“ alebo častejšieho močenia.
Vagína začína strácať svoju elasticitu a tvar, jej steny sa stenčujú, slabne aj činnosť žliaz v pošve. Následkom toho sa prestane vylučovať zvlhčujúci hlien a pohlavný styk býva bolestivejší, objaviť sa môžu dokonca bolestivé ranky a trhlinky.
Vaječníky už počas klimaktéria nevylučujú vajíčko každý mesiac a nemusí dôjsť k pravidelnej ovulácii. Po menopauze sa vonkajší obal vaječníkov stenčuje, avšak naďalej vylučujú niektoré dôležité hormóny.
Prsníky s pribúdajúcim vekom strácajú svoju pevnosť a pružnosť, ubúda v nich žliaz a pribúda množstvo tuku. V menopauze môžu byť prsníky citlivé alebo bolestivé, po menopauze sa výrazne zvyšuje aj riziko rakoviny prsníkov.
Brucho je kameňom úrazu, ktoré počas klimaktéria a menopauzy trápi väčšinu žien. Môže sa zväčšovať, nastupujú problémy s nafukovaním, zadržiavaním vody a pocity plnosti. Brušná stena (ak necvičíme) ochabuje, avšak zdravým cvičením, pohybom a vhodnou stravou s dostatkom vlákniny sa dá dosiahnuť uspokojivá zmena.
Kosti trpia úbytkom vápnika, oslabením a zlomeninami. „Osteoporóza je chronický metabolický príznak, vznikajúci po rokoch menopauzy,“ upozorňuje gynekologička MUDr. Sládičeková. „Nastáva v dôsledku nedostatku estrogénov a následného rednutia kostí a ide o veľmi vážny stav s vážnymi následkami: niekedy sa starším ženám veľmi ľahko zlomí noha v krčku stehennej kosti, alebo dôjde k osteoporotickému zrúteniu stavcov, čo nesmierne bolí. Preto každá moja klientka, ktorá prechádza menopauzou alebo klimaktériom, raz ročne absolvuje vyšetrenie na osteodenzitometrii u osteológa.“
Psychika takisto prechádza zaťažkávajúcou skúškou a opäť za to môžu nízke hladiny estrogénu. Nedostatok estrogénu ovplyvňujú našu schopnosť pamätať si a učiť sa nové veci, zvyšuje sa aj výskyt úzkostí a depresií, zlej nálady a psychickej nepohody.
Emócie ako na hojdačke
Zoznam fyzických príznakov, ktoré sa objavujú v klimaktériu a menopauze, je dlhý a šťastím je, že sa zvyčajne neprejavujú všetky naraz (alebo sa objavia iba niektoré, ba dokonca možno žiadne). Duševné zmeny sa však zvyknú prihlásiť v oveľa silnejšej intenzite ako v inom životnom období žien a ich škála je veru poriadne široká: časté výkyvy nálad, nepokoj, nepohoda, triaška, pocity napätia, úzkosť, apatia, depresia, plačlivosť... Čo s tým všetkým môžeme sami spraviť? Hovoriť o svojich pocitoch a zmenách psychiky s partnerom, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu sa. Nájsť si čas na chvíľku cvičenia, ktoré vyplaví do tela endorfíny. Zamerať sa na relaxačné techniky ako joga alebo meditácia. A keď nič nepomáha, neváhať obrátiť sa na lekára duše.
Na psychické zmeny, ktoré ženy postretnú v čase klimaktéria, pozerá psychologička a psychoterapeutka Rita Švihraňová takto: „Lekári zdôrazňujú, že klimaktérium nie je choroba, ale obdobie, ktorým si žena prechádza a počas ktorého sa môže jej psychika meniť.“ Podľa odborníčky všetko závisí aj od toho, v akej životnej fáze nás klimaktérium zastihne. Je teda rozdiel, či sme psychicky vyrovnané, spokojné a náš život sa vyvíja v súlade s našimi predstavami, alebo nás okrem klimaktéria sprevádzajú aj iné problémy, napríklad vzťahové, pracovné, rozchod, rozvod. „Ďalej rôzne zdravotné problémy, v istej miere aj problémy súvisiace napríklad s výchovou a vývojom detí, alebo starostlivosťou o rodičov. K tomu, ako sa cítime, prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. Zmeny v rodine, v spoločnosti v ktorej sa pohybujeme, ale i celospoločenská európska a svetová atmosféra.“
V súčasnosti sa podľa doktorky Švihraňovej deje okolo nás veľmi veľa zmien a nie je ľahké pre každú ženu sa im načas prispôsobovať. „Vnímať tieto zmeny a aj sa na ne adaptovať rovnako rýchlo ako prichádzajú, môže byť náročné. Z toho dôvodu reakcie na podobné situácie môžu byť menej funkčné alebo iné ako v minulosti, veľa zmien, ak si ich nestíhame uvedomovať a vnútorne spracovať, môže priniesť napätie, nervozitu, rozladenosť, úzkosti, únavu, podráždenosť, nesústredenosť, nespavosť, depresie, atď...“
