Na čo ho potrebujeme?
Jednou z najväčších výhod kompostu, je využívanie kuchynských prebytkov. Viac než dve tretiny odpadu, ktorý putuje do smetného koša by sme ešte dokázali zužitkovať. Kompostová pôda je plná organických živín, ktoré sa nám s bežnou pôdou vo vreci nikdy nepodarí zaobstarať. Rastliny, ktoré hnojíme kompostovou pôdou rastú rýchlejšie, sú menej náchylné na choroby, sú schopné prijímať väčšie množstvo vody, pôda je kyprejšia a rodia výrazne viac. Mimo iného minimalizujeme množstvo odpadu, ktorý tvoríme bez použitia prebytočnej chémie. To najlepšie na koniec, zbavíme sa zápachu, ktorý nás sprevádza každým otvorením smetného koša.
Teplo, vzduch, vlhkosť
Založenie kompostu môže spočiatku pôsobiť veľmi zložito, ale nie je to žiadna veľká veda. Investícia pre založenie kompostu, či už časová alebo finančná, sa nám vráti formou šťavnatých zrelých plodov našich sadeníc. Kompost budeme s pôdou miešať v pomere 1:1. Založenie kompostu má tri hlavné znaky, ktorými sú teplo, vzduch a vlhkosť. Na základe týchto znakov sa odrazí kvalita kompostovej pôdy.
Aký kompostér si vybrať
Dôležité je, aby mal otvory na všetkých stranách, pretože vzduch sa potrebuje dostať nie len do okrajov, ale aj do jadra celej kompostovej hmoty. Otvory by však nemali byť príliš veľké, aby nám pôda cez nich nevypadla.
Drevený - Drevená nádoba na kompost pôsobí najprirodzenejšie. Vyrobiť sa dá aj z domácich zvyškov dreva či paliet. Jeho nevýhoda je, že nevydrží večne, pretože na drevo pôsobí vlhkosť a organizmy vznikajúce v kompostovej hmote. Pre dlhšiu životnosť drevo odporúčame natrieť ochrannými prostriedkami.
Drôtený – Za použitia drôteného pletiva je nutné vnútro nádoby vystlať textíliou či inými tesniacimi prostriedkami, ktoré sú priedušné. Vhodné pletivo má veľkosť „oka“ zhruba 3cm, vďaka čomu pletivo pôsobí nenápadne. Výhodou drôteného kompostéra je cenová prijateľnosť.
Plastový – Uzavreté kompostovanie využíva práve plastové nádoby. Zaberajú minimum miesta, sú bezprácne a dajú sa kúpiť v akomkoľvek záhradníckom obchode.
Ako na to?
*Rozlišujeme dva tipy kompostu – zelený a hnedý. Zelený kompost je bohatý na dusík, vyznačuje sa mäkkosťou a vlhkosťou. Skladá sa z trávy, zbytkov zeleniny, ovocia a jedál. Hnedý kompost je bohatý na uhlík, vyznačuje sa tvrdosťou a suchým prostredím. Skladá sa z papiera a stromových či kerových vetví.
*Začneme s 15cm vrstvou hnedého odpadu, na ktorú položíme zbytky ovocia, zeleniny a lístia. Staré kompostovacie pravidlo tvrdí, že v pomere dvoch až troch dielov hnedého kompostu sa pridáva jeden diel zeleného kompostu.
*Čerstvo pokosená tráva sa preto nehádže do kompostéra bezmyšlienkovito, ak si chceme kompostovú pôdu zakladať najmä kvôli pestovaniu vlastnej pôdy bohatej na živiny. Z pokosenej trávy je lepšie vytvoriť tenké vrstvy, ktoré sú podložené konármi či suchým lístím.
*Malá rada od nás na záver je, že ak podrvíme hrubé časti spadajúce do kompostu, urýchlime tým proces kompostovania pôdy.
Čo patrí do kompostu?
Zelený odpad – ovocie, zelenina, čerstvé lístie, čerstvo pokosená tráva, hnoj, kávové zbytky, čajové zbytky
Hnedý odpad – slama, suché lístie, piliny, triesky, kôra, rozdrvené vetvičky stromov, papierové utierky, vajcové škrupiny, noviny, orechy
Čo nepatrí do kompostu?
Zvyšky mäsa, kosti, šupy z tropického ovocia, popol z uhlia, burina , vety z tují, plasty, sklo, kov, farby a riedidlá, farebná tlač (časopisy, magazíny), mačacie či psie výlučky, rastliny, ktoré boli napadnuté chorobou
Časté problémy
Zápach vzniká pokiaľ máme nesprávne zloženie kompostu, alebo nedostatok vzduchu. Kompost je dôležité často premiešavať aby obsah nehnil a nezapáchal. Ak nepomáha ani premiešanie ani zmena zloženia, môžeme skúsiť zmeniť kompostér.
Ak v našej kompostovej hmote neprebieha rozklad, na vine môže byť sucho. V tomto prípade zalejeme kompost vodou a dodáme mu dostatok dusíku zo zbytkov zeleniny, ovocia alebo pokosenej trávy.
Pomalý proces kompostovania vieme urýchliť pridaním pôdy, alebo kúsku hotového kompostu. Ak by nezaberalo už vôbec nič, v záhradných domoch sa dá kúpiť urýchľovač kompostovania.
