Mám pocit, že dnes sa depresia, lepšie povedané slovné spojenie „mám depku“, používa príliš často. Môže za to dnešná doba? Ak sa nemýlim, v minulosti ľudí podstatne viac obchádzali takéto stavy...
V prvom rade treba rozlíšiť tieto dva pojmy, akými sú „depka“ ako to ľudia často nazývajú, a depresia. Z mojich klinických skúseností viem, že zvyčajne to, čo ľudia nazývajú depka, skutočná depresia nie je. Depresia je duševná choroba, ktorá vyžaduje odbornú liečbu, kým depka je zvyčajne niečo ako občasná smutná nálada, ktorú podchvíľou prežíva každý z nás. Osobne si nemyslím, že depresie ako ochorenia nejako extra pribúda v súčasnosti. V minulosti bola viac tabuizovaná, ľudia ju nevedeli pomenovať a nevenovalo sa jej toľko pozornosti ako dnes. Avšak určite sa pod mieru prežívanej depresie podpisuje aj súčasná doba, ktorá nás príliš oddeľuje od toho, čo je človeku prirodzené. Mám na mysli najmä kontakt s prírodou, ktorý bol pre nás tisícročia taký charakteristický, taktiež osobné vzťahy, ktoré sa v súčasnosti okresali na kontakt prostredníctvom sociálnych sietí a internetu. Mám na mysli to, že v súčasnosti žijeme enormne pretechnizovanú dobu, na ktorú, obávam sa, naše organizmy nie sú biologicky predurčené.
Takže existujú aj stavy podobné depresii, ktoré prežívame občas všetci?
Určite áno. Zoberme si len napríklad smútok. Smútok je pocit, emócia, ktorú niekedy prežíva každý z nás, pretože smútok patrí medzi základné pocity v emocionálnom prežívaní človeka.
A čo je vlastne depresia, čo ju vyvoláva? Čo pri nej človek pociťuje?
Ak hovoríme o depresii, máme na mysli nozologickú jednotku, teda konkrétnu diagnózu. Depresia je klinické ochorenie, ktoré sa používa na označenie chorobne smutnej nálady, spomalenia psychomotoriky a poruchy myslenia. Dôležité je povedať, že príznaky, akými sú depresívna nálada väčšiu časť každého dňa s prežívaným pocitom smútku, prázdnoty, beznádeje, ďalej 50- a viac percentné zníženie záujmu o činnosti, ktoré človek bežne vykonáva, zmeny hmotnosti, poruchy spánku, každodenná únava, prípadne strata energie, zvýšené pocity viny a znížený pocit sebahodnoty, zhoršenie koncentrácie pozornosti, sťažené myslenie, sťažené rozhodovanie, prípadne opakujúce sa myšlienky na smrť, musia trvať minimálne dva týždne vkuse bez výraznejšej zmeny. V takom prípade možno hovoriť o depresii. Ak niektoré z vymenovaných príznakov prežívam jeden-dva dni, potom ďalší deň sa cítim dobre, potom znova príde deň, keď sa cítim horšie, a znova to vystriedajú dni, keď mi je lepšie, v takýchto prípadoch nejde o depresiu.
Počula som, že depresiou dnes trpí každý štvrtý až piaty človek. Je to pravda?
Osobne si myslím, že percento ľudí trpiacich depresiou nie je také vysoké. Oveľa viac prípadov zdanlivej depresie sú v skutočnosti úzkosti a úzkostné poruchy. Veľmi častým javom v našej ambulancii je skutočnosť, že človek príde s tým, že sa roky lieči na depresiu a sťažuje sa, že liečba je viac-menej neúčinná. Preto príde k nám podstúpiť psychoterapiu. Vo mnohých prípadoch sa na základe zrealizovanej psychodiagnostiky preukáže, že v skutočnosti nejde o depresiu, ale o úzkostnú poruchu, čo je úplne iná diagnóza a vyžaduje aj inú liečbu. Chcem tým povedať, že najdôležitejšie je správne diagnostikovanie ťažkostí a jednoznačné potvrdenie alebo vylúčenie depresie ako ochorenia.
Aké sú najčastejšie príznaky depresie? Ako vieme odhadnúť, že ňou trpíme?
Ako som už spomenul, v prvom rade je minimálne dva týždne konštantne trvajúca smutná nálada, strata záujmu o bežné činnosti a záľuby, ktoré človek dovtedy vykonával. Takémuto človeku jeho bežné koníčky už neprinášajú radosť, začne vidieť veci v čiernom svetle, časté sú poruchy spánku, spánok je krátky, prípadne prerušovaný, časté sú takzvané ranné pesimá, keď sa človek v skorú rannú hodinu zobudí a cíti sa vyčerpaný, unavený, bez záujmu a radosti.
Vieme sa z nej „vysekať“ aj sami? Alebo potrebujeme pomoc odborníka?
Ak ide o skutočnú depresiu, sami sa z toho nikdy nedostaneme a jednoznačne potrebujeme pomoc psychológa či psychiatra. Ak je klinická depresia neliečená, vždy sa zhorší a najhorším vyústením sú suicidálne, teda samovražedné sklony. Ešte by som chcel dodať, že mnoho ľudí prežívanú neliečenú depresiu napríklad zapíja alkoholom a dokonca existuje veľa vedeckých štúdií, ktoré poukazujú na to, že za mnohými prípadmi alkoholizmu je v skutočnosti neliečená depresia.
Ako sa lieči? A čo je najviac dôležité pri liečbe?
V prvom rade je veľmi dôležité kvalitné vyšetrenie daného človeka s nutnosťou psychodiagnostického vyšetrenia u psychológa, teda aj použitia rôznych testov, nielen rozhovor s pacientom. Ak sa depresia pri vyšetrení potvrdí, liečba závisí aj od formy depresie. Rozlišujeme totiž ľahkú, strednú a ťažkú formu depresie. Ako liečebná metóda sa používa psychoterapia, čo je liečba psychologickými prostriedkami, teda nelieková liečba. A potom sa používa aj farmakologická liečba prostredníctvom liekov, tzv. antidepresív. Liečba sa stanovuje v závislosti od závažnosti stavu pacienta. Sú prípady, keď sa používa len psychoterapia, alebo len farmakoterapia, alebo kombinácia oboch.
Aký je rozdiel medzi ľahkou a ťažkou depresiou?
Pri ťažkej forme depresie, zjednodušene povedané, človek ráno ani nevstane z postele, je schopný preležať v posteli celý deň. Nedokáže plniť svoje pracovné povinnosti ani bežnú starostlivosť o domácnosť a často zanedbá i vlastnú hygienu. V takomto prípade depresia absolútne vyradí človeka z bežného života. Pri ľahkej forme depresie je človek ako-tak schopný vykonávať základné životné povinnosti.
Je časté, že neliečená depresia vedie k sebapoškodzovaniu alebo k samovražde?
Áno, žiaľ, je veľmi časté, že neliečená depresia vedie k samovražde. Často aj k dokonanej. Závažnosť depresie by sme teda nikdy nemali ľahkovážne podceňovať.
Z čoho najčastejšie depresia vzniká?
Dôvody môžu byť skutočne rôzne. Napríklad strata zamestnania, strata blízkeho človeka, ťažké životné okolnosti, dlhodobé neriešené problémy vo vzťahoch. Mnohí autori uvádzajú, že v prípade depresie je hlavným spúšťačom dlhodobo potláčaný pocit hnevu, ktorý človek nijako neprejavuje. Preto je adekvátna práca s vlastnými emóciami absolútne kľúčová.
Je pravda, že ju môže vyvolať počasie? Alebo k nej aspoň dopomôcť?
Počasie má iste na mnohých z nás výrazný vplyv a spolupodieľa sa na tom, ako sa cítime. Avšak samotné počasie depresiu ako takú vyvolať nemôže. Môže sa však podieľať na našej pochmúrnej nálade a deprivácii. Ak však človek už depresiou trpí, počasie ju môže zhoršovať. Takýmto obdobím môže byť napríklad nástup jesene a zimy, keď sú kratšie dni.
Je možné dostať depresiu aj z pracovného prostredia? Napríklad vtedy, keď vyhoríme?
Samozrejme, pracovné prostredie môže prispieť k depresívnej nálade, najmä ak človek v práci nie je dlhodobo spokojný, na pracovisku sú zhoršené medziľudské vzťahy, alebo mobbing na pracovisku. Samotný syndróm vyhorenia však depresiou nie je.
Existuje nejaký návod, ako žiť, aby sme sa depresii vyhli?
Ako som už spomenul, základ je adekvátna práca s vlastnými emóciami. Tie si treba v jednotlivých situáciách uvedomovať a rovnako ich treba aj adekvátnym spôsobom vyjadriť adresátovi, teda človeku, voči ktorému danú emóciu pociťujeme. Taktiež je dôležitá správna psychohygiena. Človek by okrem povinností mal mať priestor aj na svoje záľuby a koníčky. Taktiež je dôležité žiť autenticky, to znamená to, že moje správanie navonok by malo byť v súlade s tým, čo vnútorne prežívam. Ešte by som dodal, že veľmi dôležitá je tzv. pracovná kompenzácia. To znamená, že ak mám prácu, v ktorej pracujem duševne, mal by som ju vyvažovať telesnou prácou a opačne.
Týka sa depresia viac žien alebo mužov?
To je ťažké povedať, keďže ženy skôr o týchto veciach hovoria a ich aj skôr riešia. Muži majú sklon riešiť tieto veci sami v sebe, prípadne nepriznať si ich (často to vnímajú ako slabosť) a kompenzovať si to prácou, alebo sa často stanú od niečoho závislými.
Trpia ľudia často depresiou vyvolanou zlými vzťahmi? Napríklad so zlými partnermi?
Určite áno. Dlhodobé patológie vo vzťahoch sa určite podieľajú na rozvoji depresie.
Kedy má žena tendenciu trpieť depresiou v rámci rodiny a starostlivosti o ňu?
Môže to tak byť, ak sú ťažkosti v manželstve, pri výchove detí, keď má opakovaný pocit vlastného zlyhania, rovnako aj pri ťažkostiach s rodinným rozpočtom, prípadne starostlivosti o chorého člena rodiny. Príčinou môže byť aj dlhodobý pocit, že sa nemôže dostatočne realizovať a adekvátne rozvíjať, a že nemá čas na seba. A opäť môžem spomenúť potláčanie emócií, ako sú hnev, pocity viny, smútok a podobne.
Môžu ňou trpieť aj deti či tínedžeri, alebo je výlučne problémom dospelých?
Samozrejme, depresiou môžu trpieť aj deti a tínedžeri. Depresia určite nie je problémom výhradne dospelých. Rodičia by preto mali venovať pozornosť prejavom depresie u svojich detí a nepodceňovať ju. V príčinách úmrtí detí a mladistvých je samovražda celosvetovo na treťom mieste.
Závisí aj od povahy človeka? Myslím tým, či sú na depresiu náchylnejší napríklad ľudia, ktorí si niektoré veci príliš pripúšťajú...
Osobnosť človeka určite zohráva svoju rolu, hlavne zložka osobnosti, ktorú nazývame temperament. Tá je vrodená a napríklad melancholik je na depresiu oveľa náchylnejší ako napríklad sangvinik alebo cholerik. V každom prípade, na depresiu môže ochorieť ktokoľvek.
Má depresia veľký vplyv na správanie človeka voči druhým?
Áno, samozrejme. Depresia určuje to, ako sa voči inými ľuďom správame. Ak trpíme depresiou, budeme sa spoločnosti iných ľudí skôr vyhýbať a budeme mať tendenciu izolovať sa od ľudí a vyhľadávať skôr samotu. Týmto spôsobom depresia bude výrazne narúšať naše sociálne fungovanie.
Prečo aj niektoré slávne osobnosti ľahko prepadnú depresii?
Je to rôzne. To, že o niekom povieme, že je slávna osobnosť, ešte nič neznamená. Aj to sú ľudia ako každý iný so svojimi životmi, starosťami, problémami, vzťahmi a vlastnou minulosťou. Rovnako ako všetky iné choroby, ani depresia sa im nevyhýba. Dôvodom môže byť, samozrejme, aj fakt, že od známych osobností sa akosi očakáva, že sa budú navonok správať určitým spôsobom, zabávať druhých, budú vždy usmiati a pohodoví. Tu sa dostávame k tomu, že ak človek nie je autentický a nespráva sa v zhode so svojím vnútorným prežívaním, dochádza k potláčaniu emócii, nevedomým konfliktom, ktoré môžu viesť k depresii.
