Zbavte sa zlých „priateľov“
Lebo ich nemusíte narátať na oboch rukách, aby ste mali pocit, že vám v živote nič nechýba. Stačí vám pár takých, ktorým môžete dôverovať, oprieť sa o nich, kedykoľvek im zavolať a spoľahnúť sa, že vás v prípade nervového kolapsu (alebo čohokoľvek iného) nenechajú v štichu. Takých, s ktorými uteká čas a pri ktorých nemáte pocit menejcennosti, ktorí sú úprimní a myslia na vás aj vtedy, keď práve nič nepotrebujú. Lebo tí, ktorí vás využívajú, keď sa im to práve hodí, ktorí vás neodhovoria od katastrofických scenárov, ktoré vám pri zlých rozhodnutia hrozia, lebo veď načo, nech sa s vami deje, čo chce, takých naozaj nepotrebujete. Oberajú vás o energiu, pozitívne myslenie a vďaka nim si môžete myslieť, že ste horšia ako oni. Preč s nimi! Bez ľútosti. Kvôli sebe.
Neriešte neriešiteľné
Lebo niektoré veci vyriešiť nejdú. Bodka. Aj keď tomu stále veríte, aj keď v sebe živíte nádej, že raz sa to podarí, že raz všetky problémy zo sveta zmiznú, že všetci budú spokojní, bez starostí a sťažností od počasia až po plastové vrecúška cez pokazené vzťahy, ktoré by sa podľa vás ešte mohli urovnať, po ľudí, ktorým chcete márne pomôcť, jednoducho to nejde. Zamrzli, rezignovali, nestoja o vašu pomoc ani o váš záujem. Kašlite na to. Nie ste Matka Tereza ani David Copperfield. Venujte sa sebe, pomoci tým, ktorí o ňu stoja, a tam, kde sa vaše úsilie dočká ocenenia. Inak vás potom budú mrzieť prebdené noci, stratený čas a koniec bez vytúženého výsledku.
Neprežívajte, ŽITE!
Ráno do roboty, z roboty na nákup a domov, dve práčky, rýchle varenie, cez víkendy štyri práčky denne a povinné vysávanie, obed aj večera, možno aj koláč, ak ostane čas. Ak takto vyzerajú aj vaše dni, máte problém. Lebo je to síce pekné, že sa staráte o rodinu, že sú všetci spokojní, najedení, čisto oblečení... Ale potom padáte večer „na hubu“ ako po košickom maratóne bez tréningu a máte pocit, že ste nič nespravili. Teda, najmä pre seba. Jedna moja známa si pred rokom povedala dosť a doma zaviedla pravidelné služby. Zapriahla do občasného varenia a nákupov manžela, do prania a upratovania deti. Vraj sa jej úplne zmenil život. Takže, nech je to pre vás inšpiráciou. A ak sa to u vás nedá rozdeliť (nebudeme skúmať prečo), tak sa na to raz za čas jednoducho vykašlite. Choďte s kamoškami do kina, večer na drink, do múzea alebo zájdite do posilky. A vlastne, plňte si sny! Založte si blog, popri práci niečo rozbehnite a cestujte. Alebo len dajte strážiť deti a choďte na krátku dovolenku so svojím mužom, ako za čias, keď ste spolu začínali. Jednoducho robte niečo, čo sa vymyká vášmu stereotypu. A robte to tak často, ako sa dá. Zaslúžite si to.
Učte sa nové veci
Je jedno, čo to bude. Cudzí jazyk, štrikovanie, výtvarné umenie alebo hra na hudobný nástroj. Hľadajte a nájdite... Stále potom budete mať pocit, že pre niečo žijete. Je jedno, v akom veku, v akom citovom rozpoložení, v rodinnom stave. Vďaka tomu budete niekam patriť. Je jedno, či ste to robili niekedy predtým, a je aj jedno, či vám to vlastne v živote na niečo bude. Len pre ten pocit. Lebo minimálne nestrniete, neostanete stáť na mieste, budete vedieť niečo, čo iní nevedia, a môžete to posúvať ďalej. Napríklad Katka u nás v robote vie hrať na bubny, ale nehrá v žiadnej kapele a susedia príliš nadšení nie sú :-). Ale ju to baví, chodí každý pondelok cvičiť a v utorok ráno je v práci vysmiata. Lebo učiť sa nové veci má zmysel. Vždy. Či už uštrikujete sveter, alebo sa dohovoríte v Paríži, Ríme, na Islande, keď tam raz konečne pôjdete.
Zlepšite si vzťahy
Všetky. Ten s partnerom, lebo sa mu málo venujete, počúvate ho na pol ucha pri tom, ako robíte sto iných „neodkladných“ vecí. Ten s deťmi, ktoré odmietate chápať, rovnako ako túto dobu, v ktorej však ony vyrastajú. Ten s mamou, lebo s ňou málo voláte a takmer ju nenavštevujete. Ten s kamoškami, lebo vraj nemáte čas ani na hodinovú kávu v kedysi obľúbenej kaviarni. Ten s vrátnikmi, lebo ich pri príchode do práce nezdravíte a neprehodíte pár milých slov. Ten s predavačkou v obchode, pri ktorej telefonujete a zabudnete jej poďakovať a zapriať pekný deň. Zlepšenie týchto všetkých vás spraví šťastnejšou. Naozaj.
Odpúšťajte
A tak naozaj. Skutočne. Uvedomelo, bez nátlaku, vyrovnane. Páči sa mi výrok našej obľúbenkyne Oprah Winfrey: „Pravé odpustenie je, keď dokážete povedať: ,Ďakujem za túto skúsenosť.‘“ A keďže si táto žena prešla naozaj všeličím, vie, o čom hovorí. Lebo sa dejú aj zlé veci, aj samy robíme zlé rozhodnutia, ktoré nás potom mrzia. Živiť to v sebe, neustále sa hnevať – na seba, na niekoho, aj na toho, kto vedel a nepovedal... No, je to už akési zamotané, bolestivé, zbytočné. Nedá sa vrátiť to, čo sa už stalo. Nedá sa vziať späť to, čo sme už raz povedali. Ostáva nám jediné. Zmieriť sa s tým, že to bolo, že nás to aj poznačilo, možno aj zmenilo... a trebárs aj posilnilo. Vezmite si jej slová k srdcu, poďakujte skúsenosti, ktorú ste od života dostali a... odpustite. Všetkým, na ktorých sa hneváte. A začnite od seba.
