Vždy som verila, že moje prvé dieťa bude dievčatko. Veľmi som sa tešila, ako ju budem parádiť. Keď som sa od gynekologičky dozvedela, že pohlavie môjho dieťatka je naozaj ženské, objednala som si cez internet výbavičku a šatôčky. Moje vtedy ešte nenarodené bábätko ich malo slušnú zásobu, pretože mi oblečenie nosila aj celá rodina. Aby som dcére „nespravila hanbu“, kúpila som si aj ja zopár pekných šiat. Celé tehotenstvo som strávila na péenke, pretože až do ôsmeho mesiaca som zvracala dvakrát denne. K tomu sa pridal ešte zápal pľúc, ktorý mi lekári diagnostikovali deň po pôrode. Celé tehotenstvo bolo pre mňa utrpenie. Pre neustále zvracanie som nemohla takmer nič jesť. Predtým som jedávala najmä kvalitné potraviny a nedokázala som odolať ani sladkostiam. Lenže počas tehotenstva mi nechutili ani tie. Stále som čakala, kedy tie slávne tehotenské chúťky dostanem aj ja, ale márne. Jediné, čo som dokázala bez problémov zjesť, bolo ovocie.
Hmotnosť išla sama hore
Keď som otehotnela, vážila som 58 kíl a aj napriek nevoľnostiam som počas gravidity pribrala takmer dvadsať. Čudovala som sa tomu, že hoci som deväť mesiacov jedla naozaj veľmi málo, stále som priberala. Raz som dokonca zjedla len jeden rožok a balíček šunky a na druhý deň som mala o dve kilá viac. Po náročnom pôrode, následnej liečbe vysokého tlaku, málokrvnosti a ťažkého zápalu pľúc som si potrebovala najmä odpočinúť a nazbierať sily. V pôrodnici som nechala dosť vody, ale aj tak som si pripadala ako slon. A horšie bolo, že moja hmotnosť ešte stále stúpala. Konečne som sa totiž po deviatich mesiacoch mohla normálne najesť. Na to však už telo nebolo zvyknuté a všetko si hneď ukladalo na horšie časy. Na mojom priberaní sa podieľal aj nedostatok spánku. Po dvoch mesiacoch od pôrodu som vážila 73 kilogramov a bola som nemotorná a tučná. Musela som s tým niečo spraviť. Navyše sa blížilo leto a zatiaľ čo dcérke boli šatôčky ešte veľké, ja som sa do tých svojich nedokázala napratať.
Rázna zmena jedálnička
Rozhodla som sa teda, že pokiaľ malá do šatôčok dorastie, ja do svojich schudnem. Nechcela som však platiť horibilné sumy za rady výživového poradcu alebo jesť akési „zdravé“ produkty namiesto normálneho jedla. Nemala som na to peniaze ani čas, a tak som sa do chudnutia pustila sama. Začala som si dávať pozor na správne zloženie jedálnička a pomer živín, najmä cukrov, tukov a bielkovín. Podľa tabuliek som si poctivo počítala kalórie, a dokonca ma to aj bavilo. Rozhodne som sa však nestala otrokom vlastného chudnutia. Pri malom dieťati sa to inak ani nedalo. Zmena jedálnička sa stala prirodzenou súčasťou môjho života a chudnutie sa naštartovalo nečakane dobre. Mala som aj šťastie, že mi muž a mama pomáhali s malou, a ja som mohla doháňať spánkový deficit. Spánok je naozaj liek. Len čo som sa trochu vyspala, obmedzila sladkosti, takmer vynechala pečivo a jedla viac zeleniny, ovocia a rýb, nestačila som sa čudovať.
Cítim sa ako nový človek
Radosť z môjho úspechu som nemala len ja, ale aj môj manžel. Za štyri mesiace sa mi podarilo schudnúť trinásť kíl. Teraz vážim šesťdesiat kíl a je zo mňa opäť štíhla žena. Schudnutie som ocenila najmä minulé leto, keď sme sa aj s kočíkom vybrali na výlet do Nízkych Tatier. Tam som kočík často tlačila do strmých kopcov a bola som milo prekvapená, akú mám kondičku. Bez tých kíl navyše, čo som na sebe nosila, som v lete pešo nachodila vyše dvesto kilometrov. Rok a pol stará Sárka je mojím parťákom pri udržiavaní kondičky. Navyše si rada pochutí na mojej obľúbenej brokolici, karfiole, jahodách, černiciach, jogurte a bielom mäse. Denne sa s ňou naháňam po ihrisku a lozím za ňou po preliezkach. Teraz sa tešíme zo snehu a sánkovačky.
