Už ani malým deťom, podkutým populárnou animovanou sériou, netreba vysvetľovať, čo je to doba ľadová. Možno však neviete, že celkovo sme ich mali šesťdesiat! „Prvé zaľadnenie sa vyskytlo asi pred 2,3 miliardy rokov a dodnes ho pripomínajú takzvané bludné kamene a morény. Posledná doba ľadová vrcholila asi pred 18 000 rokmi. A ešte asi pred tristo rokmi sme mali takzvanú malú dobu ľadovú. Prvé príznaky tohto ochladenia sa objavili už v 13. storočí,“ informuje nás Peter Jurčovič. „Tesne predtým žil v Prahe najstarší český letopisec Kosmas. V diele Kronika Čechov zhromaždil všetky dostupné údaje z vtedajšej doby a mnohé z nich sa týkajú počasia. Spomína už rok 1020, v ktorom bola veľmi dlhá a krutá zima s veľkým množstvom snehu a s hrubým ľadom na riekach. V roku 1029 prišla ďalšia, v dlhej zime v roku 1038 pomrzlo mnoho ľudí. Z roku 1047 pochádza záznam z nemeckého prostredia, kde sa píše, že stromy v lesoch praskali od veľkých mrazov a snehové víchrice boli ešte v marci.
Americký blizzard
V Severnej Amerike sa dodnes spomína najmä zima v roku 1888. Konkrétne jedna snehová víchrica s názvom „Blizzard of 88“. Prišla až koncom zimy, od 10. do 14. marca. „Blizzard je americké označenie pre veľmi silný a studený vietor sprevádzaný hustým snežením. Keď sa prihnal, odrezal od sveta stovky amerických miest na východnom atlantickom pobreží a pocítila ho až štvrtina americkej populácie,“ vysvetľuje meteorológ . „Búrka celkom ochromila New York. Na juhu štátov New York a Nové Anglicko dosahovali záveje až 10 – 13 metrov a v meste Middletown zasypali trojposchodové budovy. Ľudia sa von prekopávali tunelmi. Rovnakú výšku dosahovali morské vlny, potopilo sa asi 200 lodí. Celkove zahynulo okolo 400 ľudí.“
Mrzli sme aj na Slovensku
V dejinách pravidelných meteorologických pozorovaní si prvé miesto legendárnej tvrdej zimy drží tá z roku 1929. Pritom ani december 1928, ani január 1929 nenaznačoval, čo sa na ľudí valí. Až prišiel 11. február a vo Vígľaši-Pstruši namerali najnižšiu teplotu vzduchu na Slovensku: –41 °C! „V tento deň bola nameraná aj najnižšia februárová teplota vzduchu v Hurbanove v tomto storočí, a to –35 °C. Súčasne boli zazanamenané rekordy (doteraz neprekonané) aj v Bratislave –31,8 °C, v Prievidzi –35 °C, v Oravskom Podzámku –36,5 °C, v Liptovskom Hrádku –38 °C, ale aj na juhu v Trebišove bolo až –37,2 °C,“ rekapituluje Jurčovič. Tuhé mrazy trvali asi dva týždne, mrzla voda v studniach, aj zem až do hĺbky jedného metra. Na ovocných stromoch sa pred východom slnka s veľkým rachotom štiepili celé kmene, najmä starým veľkým stromom. Snehu bolo na niektorých miestach toľko, že vlaky jazdili v tuneloch. Odmäk nastal až na konci marca a sneh ostával na poliach až do apríla. V ten pamätný február zamrzol i Dunaj. Inak, najdlhšie bol zovretý ľadovým pancierom v roku 1947: od 18. februára až do 17. marca. Odvtedy sa nič podobné nezopakovalo. Kým v 18. a 19. storočí prevažovali chladnejšie zimy, v 20. storočí teplé, čo len potvrdzuje súčasný trend globálneho otepľovania. Naozaj tuhé zimy sme mali naposledy, a hneď trikrát za sebou v januári a februári 1985, druhú 1985/86 a tretiu 1986/87. Odvtedy prevládali len normálne alebo teplé zimy.
Aké budú Vianoce?
V počasí sa počas celého roka objavujú „pravidelné nepravidelnosti“ zvané singularity. A k nim patrí aj decembrové vianočné oteplenie. Po období silnejších mrazov (Katarína na ľade, Vianoce na blate, Lucia, kráľová zimy, maľuje ľadové kvety na okná) sa ešte pred príchodom pravej januárovej zimy zvykne veľmi často otepliť. Vytvorí sa a zosilnie juhozápadné až západné prúdenie teplého a vlhkého oceánskeho vzduchu. Skorý nástup zimy vyvoláva zmenu prúdenia vo vnútrozemí Európy a následne vianočné prerušenie zimy. „Takže nečudujme sa, keď sú teplé Vianoce. Čudujme sa, keď sú studené, mrazivé a biele,“ presviedča Peter Jurčovič.
