Kde sú tie časy, keď sme si bohato vystačili s pár hračkami, ktoré sa "dedili" medzi súrodencami či posúvali v rámci rodiny… Dnes už deti nie sú odkázané na jednu handrovú bábiku a autíčko – veď obchody sú preplnené farebným tovarom, z televízie na deti vyskakujú ukričané reklamy na novinky v hračkárstvach a babky či rodina nikdy neprídu s prázdnymi rukami, len aby videli, ako sa váš drobec poteší novej hračke. Keď však už v detskej izbe nie je kam stúpiť, ale vaša ratolesť stále kriví ústa, že sa nudí a nemá čo robiť, je to znamenie, že čosi nie je správne.
„Hra je pre dieťa to isté ako pre dospelého práca, je jednou z potrieb, ktorá potrebuje byť naplnená. Je to činnosť, ktorá poskytuje možnosť využiť svoje skúsenosti, schopnosti, aplikovať vedomosti a učiť sa ďalšie veci,“ hovorí detská psychologička Zuzana Palenčárová.
Hračky by však mali nielen baviť, ale aj rozvíjať schopnosti dieťaťa. Cez ne (ich počet, ale aj kvalitu) sa deti učia hodnotám a životu. Psychologička ale zároveň upozorňuje: „Vnímam veľké rozdiely v kvalite a funkčnosti hračiek, pričom niektoré môžu byť dokonca nevhodné až škodlivé.“ Hračky môžu škodiť fyziologicky, a to obsahom toxických, karcinogénnych látok, či ostrými hranami, na ktorých sa dá porezať. Niektoré ale predstavujú aj psychické riziko!
„Priveľa hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, prípadne aj učiť sa rozprávať,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová. „Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to prirodzene reaguje, najčastejšie stiahnutím sa do seba, ale aj mrzutosťou, nervozitou, podráždenosťou. Je predávkované!“
„Ak nechceme, aby boli deti konzumné a stali sa obeťami reklám, musíme ich od konzumu a vplyvu reklám chrániť odmalička, v podstate od narodenia,“ hovorí Oliver Fodor, ktorý sa o túto problematiku začal zaujímať po narodení synov. Záplavu nekvalitných hračiek vyriešil po svojom, a začal sám tvoriť a ponúkať vnímavé hračky, ktoré nielen podporia vývin dieťaťa, ale pri ich výrobe sa prihliada aj na ekologickosť a udržateľnosť. „Budúcnosť sveta vidíme v tom, že vychováme deti nie v nekonečnej potrebe neustále nových vecí, ale v uvedomovaní si skutočných hodnôt,“ hovorí Fodor.
Preto sa drží zásady, že jedna kvalitná hračka je lepšia ako desiatky nekvalitných, ktoré síce veľa nestoja, ale potešenie a úžitok z nich sú veľmi prchavé. „Hoci chceme deti potešiť a zaujať, v skutočnosti ich zahŕňame odpadom,“ dodáva. A pohľad do slovenských domácností to len potvrdzuje – hračky sa buď hromadia v detskej izbe, alebo končia na stále sa zväčšujúcich smetiskách.
