Od roku 2012, keď občianske združenie Dvojfarebný svet spustilo v Keni vďaka grantu slovenskej Oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid projekt remeselného vzdelávania v slume Langas, zmenilo život sebe a svojim deťom viac ako sedemsto mám. Jedna zarobí desaťnásobok svojho predošlého príjmu a peniaze si ukladá v banke, druhá si postavila murovaný dom a našla muža, ktorý ju rešpektuje. Tretia zarobí toľko, aby nakŕmila svojich päť detí vždy, keď sú hladné, a pošle ich všetky do školy. Štvrtá založila mikropodnik a podniká spolu s ďalšími tromi spolužiačkami. Všetky žijú inak, ako predtým. Sú niekým.
Fotografka Mária Muhl sa pred časom vybrala priamo do kenského slumu, aby celý projekt nafotila. „Mojím hlavným cieľom bolo ukázať, že aj v tých ťažkých podmienkach sa dá žiť šťastný a spokojný život. Aj vďaka vlastnej šikovnosti aj vďaka pomoci, ktorá je zameraná na trvalé výsledky a trvalo udržateľné hodnoty. Tieto ženy dostanú vzdelanie a vzdelanie je jediná vec, ktorú im v slame nemôže nikto ukradnúť,“ hovorí Mária, ktorá sa už dlhodobo venuje rozvojovým krajinám a krajinám tretieho sveta. „Pred pár rokmi, keď som bola v Kambodži s vtedajším priateľom fotiť sirotinec s HIV pozitívnymi deťmi, zistila som, že spôsob akým dokážem pomôcť ľuďom v rozvojových krajinách je práve vďaka fotografii. Tým, že ňou budem šíriť pozitívny odkaz a keď sa spraví aukcia, dokážeme aj vyzbierať peniaze pre deti. Prvotná myšlienka bola teda zmena nazerania širokej verejnosti na ľudí z tretieho osveta prostredníctvom fotografie. Aby si nemysleli, že ktoré majú HIV, ležia choré, špinavé a čakajú na smrť. Aj ony totiž môžu mať kvalitný a šťastný život vďaka dobre liečbe. Tam vznikla myšlienka, že fotografie dokážu informovať a hovoriť pozitívne aj o veciach, ktoré sú na prvý pohľad možno veľmi ťažké. To bol môj miľník. Aj o ženách v Keni sa dajú rozprávať aj pekné príbehy, ktoré ukazujú pozitívne veci, nielen tie negatívne. Nefotím negatívne emócie, ktoré sa fotia oveľa jednoduchšie. Snažím sa zachytiť práve tie pozitívne, aby sa viac fixovali v hlavách,“ vysvetľuje.
Z kenskej misie neskôr vznikla úspešná výstava Mamas, ktorú ste mali možnosť vidieť priamo v Slovenskom národnom divadle. „Mali sme na ňu veľmi dobré ohlasy, a tak sme sa s manželom Mišom rozprávali o tom, kam by sme ju vedeli posunúť ďalej. Napadol nám New York.“ Akční manželia však nezostali len pri snívaní, ale okamžite sa pustili do hľadanie cesty k naplneniu odvážneho plánu. Oslovili veľvyslanca Stálej misie SR pri OSN Františka Ružičku. „Projekt sa mu páčil, navyše spĺňal aj misiu Slovenska, ktorá má niekoľko základných cieľov. Jedným z nich je pomáhanie rozvojovým krajinám, a tak to do seba zapadlo.“ S ročným predstihom potom Muhlovci začali pripravovať výstavu. Zabalili 25 fotografií a s pomocou Ministerstva zahraničných vecí ich poslali do USA.
Samotná výstava prebehla v novembri pod záštitou nového ambasádora Michala Mlynára a opäť zožala veľký úspech. Citlivo nafotené zábery všedných dní zo životov usilovných žien si získali srdce aj kenského ambasádora, ktorý šikovnej Slovenke zložil poklonu. Mária neotáľala, porozdávala vizitky, nadviazala cenné kontakty a verí, že svoju výstavu bude môcť časom prezentovať aj v inej krajine.
Mária Muhl však stihla vystúpiť aj na konferencii, ktorú usporiadalo združenie Women´s International Forum. Jeho členkami sú v prvom rade manželky veľvyslancov a veľvyslankyne, ktoré sú v OSN a bohatá vrstva Newyorčaniek, ktoré sa snažia o vytváranie zázemia a prepájanie medzi OSN a jednotlivými krajinami. Zároveň riešia rôzne projekty na diplomatickej úrovni. „Bola som tam s Martinou Bencovou - Utešenou, zakladateľkou projektu Mamas a riaditeľkou občianskeho združenia Dvojfarebný svet. Ona rozprávala projektoch v rámci združenia a ja o pozitívnom prístupe k fotografii z krajín tretieho sveta. O pozitívnom odkaze a o pocite šťastia z tých fotiek. Aj keď ľudia žijú v zlých podmienkach, neznamená, že sú tam nešťastní a smutní. Treba sa na to pozrieť z druhej strany. Boli sme prvé Slovenky vôbec, ktoré na tomto fóre vystúpili,“ teší sa fotografka, ktorá do Ameriky cestovala s manželom a niekoľko mesačným synom. A čo ďalej? „Rada by som pokračovala v projekte v Keni, chcela by som dofotiť ďalšiu sériu. Potom by som rada pokračovala vo fotení podobných projektov pre slovenské aj zahraničné organizácie. Chcem fungovať aj naďalej v treťom sektore a pomáhať iným prostredníctvom fotografie, ktorú ovládam,“ dodáva Mária Muhl.
O projekte Mamas
Je ich viac ako 1000 a kedysi neboli nikým. Bývalé prostitútky, týrané, ponižované ženy, vdovy či opustené ženy s deťmi sa rozhodli dokázať, že je v nich viac. Keď pred štyrmi rokmi vzniklo v meste Eldoret v Keni, priamo uprostred slumu, slovenské Vzdelávacie centrum svätého Vincenta de Paul, rozhodli sa po dvadsiatich, možno tridsiatich rokoch opäť otvoriť knihy.
Krajčírstvo, kaderníctvo, pletenie na stroji, základy počítačových zručností. Štúdium trvá deväť mesiacov a do školy treba ísť aj dve hodiny pešo. Ešte predtým rýchlo na pole alebo na stavbu zarobiť nejaké peniaze na jedlo pre osem detí. Na stavbu! Pri drvení kameňa zarobia lepšie ako na poli, lebo mužská práca je v Keni platená, ženská nie.
Ťažkých deväť mesiacov štúdia prinesie ovocie. Posledné doladenie individuálneho podnikateľského plánu, ktorý im pomohol vytvoriť pedagóg, certifikát, štartovací balíček. Šijací stroj, vlny či fén s umývadlom na vlasy zabezpečia mame okamžitý štart. Potom je to už na nej.