Dobrých projektov u nás nikdy nie je dosť. A užitočných kampaní tak isto. Pretože práve aktivity rôznych nadácií a mimovládnych organizácií suplujú štát, ktorý v mnohých oblastiach trestuhodne zlyháva.
Jednou z nich sú aj seniori, ktorí na staré kolená, po odpracovaní 30 či 40 rokov musia doma prerátávať centy, aby mohli vyžiť z biednych dôchodkov. Keď sa k tomu pridajú choroby, katastrofa je na svete.
A práve na túto tému sa snaží našu pozornosť upriamiť projekt Lienka pomoci nadácie SOCIA. Verejná zbierka je tento rok zameraná na pomoc seniorom, aby mohli prežiť dôstojnú starobu doma.
Ambasádorkami sú pôvabné herečky Oľga Belešová, Táňa Pauhofová a Judit Bardos, ktoré vo svojich listoch poďakovali ľuďom, ktorým sú za niečo vďačné. Lebo ďakovať má zmysel.
Táňa Pauhofová napísala list svoje babičke.
Oľga Belešová je vďačná svojej učiteľke zo základnej školy Zuzane Benešovej. „Objavila vo mne záujem o recitovanie a spievanie. Všimla si to, poradila mojím rodičom, aby ma prihlásila do dramatického krúžku, kde chodí aj jej dcéra - dnes dramturgička SND Darina Abrahámová. Tejto pani učiteľka ďakujem za ta, čo dnes robím . A mojím rodičom, že si od nej nechali poradiť. Robí ma to šťastnou,“ vyznala sa sympatická herečka.
Pôvabná Judit Bardos sa kedysi chcela stať klaviristkou. „Preto som sa rozhodla, že sa poďakujem človeku, ktorý ma na strednej škole formoval, môjmu profesorovi klavíra. Ten vzťah bol pre mňa, dal mi veľa, nielen ohľadom hudby. Snažil sa ma naučiť aj to, ako byť dobrým človekom. Keď som sa v treťom ročníku rozhodla, že sa chcem stať herečkou, bála som sa jeho reakcie. No on povedal, že ho to mrzí, ale že mi veľmi drží palce. Nech sa vraj nebojím, že ma hneď na prvýkrát príjmu, a tak aj bolo. Pán profesor ma naučil pri klavíri koncentrácii a disciplíne vo veku, keď som mala pocit, že to nemá zmysel,“ povedala Judit.
Na dnešnom predstavení zbierky v Bratislave dostal slovo aj Dušan Martinčok. Mladý chalan, čo by už len ten mohol mať spoločné so seniormi, poviete si. No práve on organizuje festival Old is Cool, ktorý vychádza z jeho skúsenosti s denným stacionárom pre dôchodcov, ktorý 22 rokov fungoval vo vnútrobloku, kde býva. „Nadviazali sme tam so seniormi pevný vzťah, vznikli krásne priateľstvá. A keď stacionár zrušili, išli sme s nimi demonštrovať a spisovať petície. Naučili ma, že aj v deväťdesiatke sa dá ísť demonštrovať na radnicu,“ zabával sa.
Prispieť do verejnej zbierky môžete tu: Alebo kliknite na na stránku lienkapomoci.sk kde nájdete ďalšie detaily.
Slovami Simony Bubánovej je dôležité lámať spoločnosť na dobré a lepšie myšlienky a pokúsiť sa zmeniť tú paradigmu, že starí ľudia sú už len na obtiaž. Lebo nie sú.
