Zo začiatku pili iba likér, neskôr ho zapíjali špeciálnym čajom, o ktorom Desana tvrdila, že umocní účinky zdravotných benefitov alkoholu. No odmietnite to! Na kvetovanú porcelánovú etažérku im susedka naaranžovala chutné miniatúrne koláčiky rôznych tvarov a bohato ich posypala cukrom. Dievčatá si z nich zobkali, obe mali nad hornou perou biely prášok. Vyzerali, akoby boli na drogovom večierku.
„Dúfam, že si do tých koláčikov nezapiekla to isté, čo minule,“ ozvala sa Nina.
Začínala byť príjemne naladená a uvoľnená, ale nechcela dopadnúť ako pri poslednej návšteve u Desany.
„Ale, prosím ťa, trochu som si z teba vtedy vystrelila.“
„Cha cha. Veľmi vtipné. Mne do smiechu nebolo. Hlavne nie na druhý deň.“
„Uniká mi niečo?“ vyzvedala Bianca, ktorá sa cítila podobne ako Nina.
Prečo si takúto návštevu nenaplánovali už oveľa skôr? Tá Desana je ale trieda! A musí uznať, že je celkom milá. Trochu strelená, ale milá. Jej obývačka vyzerala, akoby sa ocitli v nejakom vúdú filme.
„Ale... Nina sa trochu viac odviazala a dáva mi to za vinu,“ zahlásila ledabolo Desana, akože to ani nestojí za reč.
„A komu by som to asi mala dávať za vinu?“
„Počkať, počkať... A nebolo to vtedy, keď si vyhadzovala z okna hajzlák a rapovala pri tom nejakú odrhovačku?“ smiala sa Bianca.
„Bola to hymna,“ doložila so zdvihnutým prstom Desana, akoby sa snažila poopraviť nejakú významnú činnosť.
„Tak ti teda pekne ďakujem,“ povedala Nina Desane a obrátila sa k Biance, „inokedy sa túlaš po nociach, ale toto si pamätáš?“
„No a? Konečne som zažila trochu zábavy. Poslušná, dobre vychovaná Nina vystrájala.“
„Inú zábavu si neužívaš?“ rypla do nej Nina, ktorej alkohol dodal odvahu. Ak by bola triezva, nikdy by jej takú intímnu otázku nepoložila.
Desana vypliešťala na Biancu oči so silno namaľovanou zelenou linkou, nevedela sa dočkať jej odpovede.
„Tak dobre teda,“ vyskočila Bianca z gauča tak svižne, až sa obe zľakli, „určite ste náramne zvedavé, ako žijú zhýralé, padlé dievčatá, však? A ja vám poviem iba toľko, že úplne presne tak isto ako vy ostatné, tie slušné. Varím, žehlím, periem, že sa na to nevyseriem... Tak to spievajú, nie? No dobre, súhlasím, mám trochu netradičnú prácu, ale vďaka nej som si bez pôžičky na celý život kúpila tento byt a precestovala som polovicu sveta. A ubezpečujem vás, že niektorí muži boli fakt trieda, išli by ste s nimi aj vy, a úplne zadarmo.“
Nina o tom pochybovala, ale Desana od zvedavosti ani nedýchala. Bianca sa uvoľnila natoľko, že sa poriadne rozhovorila. Ktovie, možno aj bola rada, že to zo seba môže dostať von. Rozprávala im neuveriteľné historky. Niektoré boli poriadne pikantné za hranicou chápania a slušnosti. No Bianca ich rozprávala tak bezprostredne a tak nenútene, až sa im zdalo, akoby výborná herečka oduševnene zahrala svoj part a ony sa neskutočne zabávali. Niektoré typy mužov dokázala napodobniť tak hodnoverne, že sa jej poslucháčky zachádzali od smiechu.
„A to ešte nič nie je,“ reagovala Bianca na predchádzajúcu historku, „svojho času som sa stretávala s jedným známym politikom. To by ste fakt nechápali. Vždy, keď som prišla na dohodnuté miesto stretnutia, bol už donaha vyzlečený a čakal ma v rohu miestnosti. Stále v tom istom rohu, nikdy nie v inom. Zakaždým som ho v tom rohu musela celého a úplne všade potrieť medom. Zabezpečiť med bolo mojou starosťou, ale on požadoval iba lipový. Raz som ho nezohnala, kúpila som agátový a normálne mi zrušil schôdzku. Dosť ma to sklamalo, pretože med si priplácal zvlášť a platil zaň takmer rovnako dobre ako za to, čo nasledovalo.“
„A čo nasledovalo? Musela si ten med z neho celý zlízať?“ vyzvedala Desana a ani nedýchala od vzrušenia.
„Kiežby. Ten med slúžil iba ako lepidlo. Keď som ho natrela, musela som ho posypať perím.“
„Akým perím, preboha?“ vypleštila oči Desana.
„No, normálnym. Takým, čo sa ním plnia páperové periny alebo vetrovky. To si našťastie nosil on, v špeciálnom uzavretom vaku.“
„Čo? To nemyslíš vážne,“ smiala sa Nina.
„Počkajte, ale to najlepšie príde na koniec. Keď už bol úplne celý operený, kvokol si do toho istého rohu, párkrát zakikiríkal a prudko sa odbavil.“
Dievčatá sa strašne smiali, ale zároveň podotkli, že to bolo totálne nechutné.
Bianca len mykla plecami.
„Ja som sa musela na neho iba dívať. Viem, že to bolo úchylné, ale na druhej strane sa ma ten chlap ani nedotkol a platil kráľovsky.“
„Škoda, že sa hral na kohúta. Keby sa hral na sliepku, možno by ti zniesol pár domácich vajec,“ smiala sa Nina. Bianca sa k nej pridala.
„Kto to bol?“ vyzvedala Desana, ktorá ani nedýchala.
„Mená svojich klientov neprezradím nikdy. Okrem toho, veď veštíš, tak uhádni,“ smiala sa Bianca.
Desane sa rozžiarili oči. Nina ten pohľad poznala a presne sa obávala toho, čo bude nasledovať.
„Desana, už je neskoro, nenecháme to nabudúce?“
„V žiadnom prípade, keď už ste tu, len tak ľahko vás nepustím. Užijeme si to.“
A už aj miešala a vykladala na stôl tarotové karty. Bola veľmi zvedavá, čo uvidí v Bianciných kartách. Možno sa jej vyjaví aj meno toho celebritného operenca.
„No tak, už si ich zamiešala dosť,“ netrpezlivo podotkla Bianca, u veštice bola prvý raz v živote.
„Pst, nerušiť,“ napomenula ju Desana, „tak, a teraz každá ťahajte po tri karty.“
Bianca si okamžite potiahla tri karty, Nina váhala.
„No tak, neboj sa toho. Nič zlé ti nepoviem.“
Desana sa na karty dívala, akoby ich hypnotizovala, čosi nezrozumiteľné si mrmlala popod nos a potom po jednej z kariet, ktoré si Nina vybrala, poklepala dlhým, sýtooranžovo nalakovaným nechtom.
„Stretneš ženu, ktorá v tvojom osude zohrá dôležitú úlohu.“
„No super. Minule si vravela, že by to mohol byť muž. Ešteže mám na výber,“ Nina prevrátila oči.
„Aspoň máš dvojnásobné šance na zoznámenie,“ štikútala Bianca.
„Pst!“ zahriakla ich opäť Desana, akoby ju niekto vyrušil pri transplantácii obličky, „tá žena ťa bude zbožňovať... A u teba, Bianca, zreteľne vidím muža.“
Nina sa skoro rozosmiala, ale zdržala sa. U Biancy, a muž? No kto by to bol povedal, však?
„Ale čo to vidím? Toto je naozaj čudné.“ Desana sa tvárila skutočne prekvapene až znepokojivo.
„Prestaň, Desana. Povedala si, že nám nepovieš nič zlé, a teraz sa tváriš, akoby sme mali obe zomrieť,“ pokarhala ju Nina.
„Nie, neboj sa, ja len, že u vás dvoch sa mi prelína jeden a ten istý muž.“
Nina sa trochu zháčila. Aj keď Desaniným táraninám neverila, jeden muž jej napadol. V mysli a nedávno ju napadol aj fyzicky.
„Po-poznám mnoho mužov,“ štikútala Bianca, „preto nie je vylúčené, že ho pozná aj Nina.“
„Nie, nie. Toto je iné, zvláštne,“ Desana krútila objemnou hlavou zboka nabok a vlasy farby čili sa jej natriasali tak, až to vyzeralo, akoby jej hlavu zachvátil požiar.
Bianca si pomyslela, že Desana teraz naozaj vyzerá ako bosorka na hranici. Nina sa rozhodla ich seansu ukončiť a postavila sa na odchod.
„Prelína, neprelína, som unavená, začína sa mi točiť hlava, idem domov spať.“
Bianca sa nedvíhala, bola zvyknutá ponocovať a Desanino čarovanie ju priťahovalo. Bola zvedavá, čo sa ešte dozvie. Nina videla, ako na ňu Desana významne žmurká.
No zbohom, pomyslela si Nina, samozvaná veštica s luxusnou prostitútkou. To nevymyslíš, to je život.
V posteli sa nepokojne prehadzovala. Svoj obvyklý spánkový režim prešvihla. Vždy jej potom dlho trvalo, kým zaspala. Obzvlášť vtedy, keď jej z mysle neschádzala veta: „Prelína sa mi jeden a ten istý muž.“
Myslela azda Desana Alexa? A že by sa naďalej stretával s Biancou? Zistila, že trochu žiarli. Čo jej šibe? Prečo by mala žiarliť? S tým chlapom predsa nič nemá, videla ho trikrát v živote. Desanu má rada, ale vždy ju považovala za trochu strelenú, a teraz rozmýšľa nad jej slovami. Presne pre toto nechcela, aby jej Desana niečo veštila. Zajtra si dá pohov od práce, jej reakcie sú prehnané, lebo má zaťažený mozog. Rozhodla sa, že zavolá bývalej zákazníčke do salóna krásy, ktorý jej Nina, ešte ako čerstvá absolventka, pomohla zariadiť. Urobila to za veľmi priateľskú cenu a majiteľka salóna jej ponúkla, že môže prísť kedykoľvek.
