StoryEditor

Príbeh 1

18.05.2021, 00:01
Žena evity
Autor:
HN

Príbeh 1.

Zuzana Slezáková (33)

VYSOKÁ PRI MORAVE

Život je úžasný práve v tom, že vopred vôbec netušíme, čo nám prinesie a ako sa všetko dokáže otočiť v priebehu pár mesiacov, rokov. Písal sa rok 2016, keď sme spolu s manželom mali za sebou už mnoho rokov neúspešných pokusov o bábätko a pomaly strácali nádej, že aj nám sa tento dar raz pošťastí. Za tie roky som pochodila hádam všetky ambulancie a už len pri reklame s bábom mi bolo do plaču. Doktori pre nás vôbec nemali optimistické prognózy.

O to väčšie prekvapenie pre nás bolo, keď sa nám v júni objavili na teste dve čiarky. Vtedy sme však ešte netušili, že nás náhle v auguste opustí moja milovaná svokra a že celé tehotenstvo bude sprevádzať jeden problém za druhým. Napokon v dôsledku preeklampsie a slabo fungujúcej placente museli v 27. týždni vykonať akútny cisársky rez a 22. 11. sa nám narodil synček s mierami 560 gramov, 32 cm. Prvé týždne nám nikto nevedel zaručiť, či synček prežije, jeho zdravotný stav bol ako na hojdačke. Po piatich týždňoch mi ho v nemocnici prvýkrát dovolili klokankovať – priložiť telo na telo, vtedy mal presne jedno kilo, a ten pocit šťastia prvýkrát držať po takom čase svoje dieťatko sa ani nedá opísať. Doktori, sestričky a celé naše okolie boli úžasní, v nasledujúcich mesiacoch nám dávali veľa podpory a nádeje, že to maličký zvládne.

Po troch mesiacoch ma na 10 dní hospitalizovali k synčekovi, kde ma sestričky naučili všetko o špeciálnej starostlivosti o predčasniatko, a keď synček dosiahol 2 200 gramov, mohli sme si ho zobrať domov. Začiatky neboli vôbec ľahké, okrem toho, že Branko musel byť nonstop napojený na kyslíkový prístroj, mal ešte veľa iných diagnóz, kvôli ktorým sme museli navštevovať odborné ambulancie. Mal problémy so srdiečkom, zrakom, štítnou žľazou, neprospieval, keďže odmietal jesť aj piť, a hrozili aj chirurgické operácie, ktoré napokon, našťastie, neboli potrebné. Synček je veľký bojovník a postupom času už dýchal celkom sám a doktori sa sami o jeho zdravotnom napredovaní vyjadrujú ako o malom zázraku.

Dnes Branko už takmer vo všetkom dobehol rovesníkov a je to neskutočne veselý a bystrý chlapček. Čo osud nevymyslel, 7 mesiacov po Brankovom narodení som neplánovane otehotnela a v apríli 2018 sa nám narodila dcérka Zuzka. Dcérka je naším slniečkom a pre štvorročného Branka veľkým parťákom. Aby sme tých prekvapení nemali málo, na jar 2020 som opäť otehotnela a z pôvodnej diagnózy neplodnosť napokon vzišli tri krásne detičky. Dcérka Hanka sa na rozdiel od Branka neponáhľala a rozhodla sa prísť na svet v 42. týždni. Na pôrod rozhodne nikdy nezabudneme. Plodová voda praskla v aute počas cesty do pôrodnice a približne päť minút pred príchodom do nemocnice sa Hanka začala pýtať na svet a šla si sama dole pôrodnými cestami. Po príchode na parkovisko pribehli k autu doktori a snažili sa dieťatko vytiahnuť von. Boli skvelí, promptní a vďaka nim všetko dobre dopadlo. Životná skúsenosť s Brankom nás veľa naučila, najmä zmenila rebríček hodnôt. Ako rodina sme sa ešte viac zomkli a stali sme sa tolerantnejšími. Mať predčasniatko nás naučilo tešiť sa z úplných banalít a maličkostí, práve z nich sa totiž skladajú všetky krásne momenty, ktoré každý deň spolu prežívame. Príbeh 1. Zuzana Slezáková (33) VYSOKÁ PRI MORAVE Evita Twardzik, foto: Archív Z.S.

Hlasujte za príbeh, ktorý si zaslúži ocenenie Žena Evity!

Hlasovať za tento príbeh môžete prostredníctvom SMS v tvare EVITA(medzera)príbeh1(medzera) kontaktné údaje na čísle 6663. Cena spätnej SMS je 0,80€ s DPH.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zena-evity, menuAlias = zena-evity, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
04. júl 2022 09:48