Na druhej strane, sú „zdravé hranice“? Aký vplyv môže mať ich stanovenie na naše celkové šťastie a spokojnosť?
Znie to krásne zdravo. Ale úprimne – dnes už by som si asi nedovolila hodnotiť, čo je a čo nie je zdravé. Zdravé je podľa mňa to, že sa naučíme popracovať s vlastným hnevom a prežívať ho zdravšie a zrelšie. Pretože hnev je strážca našich hraníc a my musíme vlastnému hnevu porozumieť. On nám dáva „zdravé hranice“ a hovorí, kedy je to pre nás v poriadku a kedy nie. Ak však máme nezrelý hnev, potlačený, alebo obrátený proti sebe, vysiela nám zmiešané signály, že sme z toho úplne domotaní a pýtame sa druhých, ako to má byť. Takto to nefunguje, druhí to totiž môžu mať úplne inak. Kde je potom „pravda“? Jedine v nás.
Môže byť priorizácia vlastného duševného zdravia vnímaná ako forma odvahy?
Áno, môže. Zoberte si, aká ohromná stigmatizácia vládne bulvárom, keď sa nejaká celebrita ocitne v zariadení pre duševné zdravie. Ľudí to priam fascinuje a možno na nejakej úrovni upokojuje, že sa to nestalo im. To je, samozrejme, nezmysel. Pri množstve požiadaviek na dnešného človeka, pri objeme informácií, čo sa na nás denne valí, nikto z nás nie je chránený pred duševnými bolesťami.
Aký je váš názor na to, že niekedy treba vedieť upustiť od veľkých cieľov a dovoliť si žiť „obyčajný“ život?
Znie to krásne. Ale ak máte vnútorný nevedomý konflikt, tak to proste nedokážete. To je ako tá rada – netlač na pílu. Skrátka to nejde. A život asi nikdy nemôže byť úplne obyčajný. Je plný zložitých a nečakaných momentov. Niekedy sa musíme ambícií vzdať nedobrovoľne a musíme sa naučiť prijať aj to, že sú veci, na ktoré nedosiahneme nikdy, ale napriek tomu môžeme žiť kvalitne a spokojne.
Čo by ste odporúčali ľuďom, ktorí cítia, že ich ambície sa stali bremenom, ale nevedia, kde začať pri hľadaní rovnováhy?
Choďte do kvalitnej psychoterapie, k človeku, ktorý má za sebou výcvik a skúsenosti. K človeku, kde sa cítite dobre a kde vám to ladí, a začnite. Nedajte sa odradiť, že to dlho vyzerá tak, že sa nič nedeje. Ani ľadová kocka sa vám neroztopí pred očami okamžite, pokiaľ sa teplota okolo zvyšuje len pozvoľna. Jedného dňa sa roztopí! A jedného dňa počas terapie zistíte, že ste povedali nie nezmyselnému cieľu, alebo odišli z deštruktívnej pracovnej pozície. Alebo ste sa konečne dobre vyspali. Začnite čím skôr. Je to celoživotná cesta a nie každý má odvahu sa na ňu vydať. Je to len na vás.
Bronislava Švrčková
Koučka a mentorka, ktorá sa špecializuje na toxické vzťahy. Absolventka odboru sociálne štúdiá, v súčasnosti kandidátka výcviku psychoanalytickej psychoterapie. Autorka projektu Dobrý kouč, knihy Toxické vzťahy a podcastu Dobrý kouč vám číta. Milovníčka kníh, príbehov a obyčajného ľudského šťastia.