Na úvod si urobme poriadok v pojmoch. „Menopauza je z medicínskeho hľadiska deň poslednej menštruácie. Určí sa retrospektívne, keď ju žena nemá 12 nasledujúcich mesiacov za sebou. Ide teda iba o jeden deň. Prechodové obdobie sa pritom môže začať aj o niekoľko rokov skôr, ako sa ukončí perióda ženy. A to nazývame prechod, klimaktérium alebo aj perimenopauza,“ vysvetľuje Leila Zajac, ktorá je konzultantkou v oblasti ženského zdravia.
U nás sa ženám ťažšie starne
„V noci sa potím, potom mi je taká zima, až si dám rolák a ponožky. Dám si ešte paplón, deku a o chvíľu zas teplo a musím vybehnúť na balkón. To je hrozné.“ Alebo. „Prídete na gynekológiu a tam samé letáčiky, ktoré riešia tehotenstvo, aké vitamíny má kedy žena jesť, ale nik nerieši menopauzu.“ To je reálna ukážka toho, s čím všetkým sa odborníčka v praxi stretáva. Naša spoločnosť je zameraná na mladosť, vitálnosť a žiadna vráska či šedivý vlas nie sú veľmi v kurze. Platí teda jednoduchá rovnica, že ženám sa ťažšie starne a prechodovú etapu života vnímajú skôr negatívne s tým, že prišiel koniec pekného vitálneho života. Naopak, v Japonsku sa obdobiu po menopauze hovorí aj druhá jar života.
Japonky to vnímajú ako čas, keď môžu konečne zúročiť roky skúseností, naplno využiť potenciál a talenty. Potomkovia mayskej civilizácie a domorodci v Austrálii to tiež berú ako príležitosť na oslavu zrelej ženy, slobodu a tešia sa na nové obdobie. Na to, aby sme si novú životnú etapu mohli naplno vychutnať, je však potrebné dobré zdravie.
A tak o tom, ako si ho udržať čo najdlhšie, je nevyhnutné hovoriť už oveľa skôr. „Najmä v dôsledku poklesu hladiny estrogénu, ktorý s vyhasnutím funkcie vaječníkov prichádza, sú srdce, mozog a kosti menej chránené. Preto aj zdravým životným štýlom môžeme predísť viacerým ochoreniam. Diabetes, osteoporóza, srdcovo-cievne choroby totiž nevznikajú náhle. Ich zárodky sa v tele tvoria už o niekoľko desiatok rokov skôr. Preto práve obdobie po štyridsiatke je kľúčové, aby sme nielen chodili na preventívne prehliadky, ale ešte viac sa o seba starali. Je to ideálny čas na prehodnotenie, či náš doterajší životný štýl novým zmeneným podmienkam ešte vyhovuje. To, čo naše telo dovtedy bez problémov tolerovalo, už nebude. Najmä, ak ide o stres bez regenerácie, málo spánku, pitie alkoholu, najmä večer, málo pohybu a posilnenia svalov, nedostatok bielkovín a vlákniny v strave. To všetko v spojení s hormonálnymi zmenami môže viesť k nepohode,“ vraví vyštudovaná farmaceutka.
Kľúčový rozhovor s mamou
U každej ženy je priebeh perimenopauzy iný, rovnako tak i jej príznaky a ich intenzita je rôzna. Dokonca v závislosti od mesiaca sa líšia. Je to v dôsledku nepredvídateľného kolísania hormónov, ktoré súvisia s vyhasínajúcou činnosťou vaječníkov. „Príznakov môže byť viac ako 30. Približne 8 z 10 žien niektoré z nich vo väčšej či v menšej miere pocíti. Medzi najčastejšie patria návaly tepla, nespavosť, nočné potenie, zvýšená únava, tzv. mozgová hmla (zabúdanie, nesústredenosť), priberanie, závraty či vaginálna suchosť. Menej často sa môžu objaviť i suché oči, pískanie v ušiach či brnenie v končatinách. Štúdie ukazujú, že zhruba štvrtina žien má príznaky také intenzívne, že im výrazne znižujú kvalitu života,“ pokračuje Leila Zajac. Ako to ovplyvniť? Podstatnú úlohu zohráva genetika.
V tom prípade je dobré porozprávať sa s mamou, ako si touto fázou života prešla ona sama. Môže ísť o kľúčový rozhovor. „My sme sa o tom s mojou mamou prvýkrát bavili, až keď som sa začala pracovne angažovať v tejto sfére. Na sebe som prvé prejavy perimenopauzy začala badať zhruba pred troma rokmi, keď som mala 41 rokov. Boli to drobné zmeny v cykle, predmenštruačné stavy začali byť silnejšie. Emočná regulácia bola náročnejšia. Veľmi mi pomohli vedomosti o tomto období i väčšia starostlivosť o seba. Mladším ženám odporúčam odsledovať si, ako reagujú a čo potrebujú v rôznych fázach svojho mesačného cyklu, a to najmä v obdobiach pred a po ovulácii a pred menštruáciou, aby vedeli, do akej miery je ich telo citlivé na hormonálne zmeny a čo im pomáha. To je dobrá príprava na obdobie hormonálnych zmien v období perimenopauzy, ktoré mnohé nečakane zaskočí. Odporúčam tiež, aby ste o svojich pocitoch, prežívaní a potrebách hovorili aj s partnerom. Z prieskumu, ktorý som realizovala na vzorke 1 007 žien vo veku nad 35 rokov, vyplýva, že zhruba 20 percent opýtaných sa o prechode a príznakoch so svojou polovičkou vôbec nerozpráva. Z prieskumu tiež vyšlo, že perimenopauza do značnej miery ovplyvňuje aj intímny život, čo uviedlo 59 percent respondentiek,“ vraví zaujímavé zistenia. Prax odborníkov hovorí jasnou rečou. Priemerný vek perimenopauzy je rozpätie medzi 45. až 55. rokom života každej z nás. Nie je však nič výnimočné, ak sa objaví už skôr. Rizikovými faktormi na nástup skorej menopauzy sú napríklad veľmi chudé ženy a fajčiarky. Ak teda k menopauze dôjde pred 40. rokom života, hovoríme o predčasnej menopauze. V mnohých prípadoch je príčina neznáma. Okrem rodinnej histórie to môžu byť rôzne genetické abnormality, autoimunitné ochorenia, ale aj skorý nástup menštruácie či dokonca environmentálne faktory.
Liečba nemusí zabrať okamžite
Kým napríklad vo Veľkej Británii existujú špecializované kliniky zamerané na menopauzu i to, čo nasleduje po nej, u nás sa tomu venujú primárne gynekológovia, sčasti praktickí lekári a niektoré dámy zaklopú na dvere psychiatrov a psychológov. Na Leilu Zajac sa obyčajne obracajú s tým, aby ich na rozhovor s lekárom takpovediac trošku pripravila a objasnila, aké majú možnosti. „Spomínam si napríklad na pani vo veku 48 rokov, ktorá trpela nadváhou, vysokým krvným tlakom, návalmi tepla, nespavosťou, bola nervózna a úzkostlivá. Gynekológ jej predpísal hormonálnu antikoncepciu, ktorú avšak nechcela a v jej prípade ani nebola najvhodnejším riešením. Spoločne sme si prešli, aké má možnosti. Informovala som ju o menopauzálnej hormonálnej terapii, ktorá je zároveň účinná aj v prevencii osteoporózy. Na ďalšiu návštevu ambulancie už išla viac pripravená. Trvalo pár mesiacov, kým jej doktor správne nastavil dávku, ale aktuálne je jej oveľa lepšie a aj zmeny v životospráve sa jej robia ľahšie.“ Odborníčka hovorí, že sa netreba zľaknúť, ak liečba nezaberie okamžite. Zbystriť pozornosť treba až vtedy, keď ani po troch mesiacoch nenastáva zmena stavu, čiže sa ani nezhoršuje, ani nezlepšuje. Mnohé ženy tiež svoje ťažkosti zmierňujú prostredníctvom prírodných doplnkov alebo byliniek a zmenou životného štýlu. Keďže perimenopauza má podobné príznaky, ako keď vám správne nepracuje štítna žľaza, máte nedostatok vitamínov D, B12 a železa, pred nastavením liečby je preto potrebné vylúčiť iné príčiny.
Sen o špecializovanej klinike
Keď obdobie prechodu pominie, každá z nás sa ocitne v postmenopauze, ktorá už trvá do konca života. Aby vás však v staršom veku nesprevádzali žiadne zbytočné zdravotné komplikácie, práve obdobie perimenopauzy je kľúčové na prehodnotenie životného štýlu a taktiež netreba podceniť príznaky v klimaktériu a určite ich liečiť či zmierňovať. „Mojím cieľom je vzdelávať ženy, aby vedeli, čo sa v nich odohráva počas celého obdobia i po ňom. Taktiež je mojou úlohou im povedať, aké majú možnosti, čo môžu pre seba urobiť aj bez pomoci lekára. Jednoducho, chcem im svojimi odbornými znalosťami spríjemniť starnutie. Verím, že raz sa aj u nás dočkáme kliniky, ktorá bude pod jednou strechou združovať všetky špecializácie, týkajúce sa tejto etapy života žien,“ vyslovuje Leila Zajac na záver.
Menopauza v číslach
51 rokov je priemerný vek žien v menopauze v našich končinách
400 000 žien na svete sa každý rok dostane do menopauzy
7 rokov môžu v priemere trvať perimenopauzálne príznaky
33 % žien vo veku od 65 do 79 rokov naďalej udáva návaly tepla
1 zo 100 žien sa dostane do menopauzy pred 40. rokom života
20 % kostnej hmoty sa môže stratiť počas prvých piatich rokov od menopauzy
72 % žien sa obáva, čo im toto obdobie prinesie
PharmDr. Leila Zajac
Vyštudovaná farmaceutka s viac ako 20-ročnou praxou, počas ktorej sa venovala registráciám liekov vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy. V posledných rokoch sa intenzívne venuje osvete v oblasti ženského zdravia, predovšetkým perimenopauzálnemu obdobiu. Absolvovala viacero kurzov v zahraničí, predovšetkým v USA a vo Veľkej Británii, o manažmente menopauzy. Je členkou Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti.