Ako si milovanie užiť napriek tomu, že sa ženy s kilami navyše či striami „necítia vo svojej koži”?
Ženy by si mali uvedomiť, že muži, s ktorými žijú, ich vnímajú ako celok. Neriešia ich kilá, ovisnutú kožu, vrásky. Rozumná žena preto na tieto „drobnôstky” svojho muža ani neupozorňuje. Ak muž zatúži a dostane sa mu súhlasu, dáva všetko nabok a sústredí sa iba na jedno - na potešenie zo vzrušenia. Ak by ženy dokázali to isté, mali by oveľa viac radosti zo sexu. Ak už teda súhlasia s pohlavným stykom, jednoducho by si to mali užívať. A platí spomínaný sexuálny kalendár - ak máte sex naplánovaný na piatok večer, mali by ste si všetko zorganizovať tak, aby ste si sex a spoločný večer vedeli vychutnať.
Je rozumné nútiť sa do sexu, ak sa na to necítime, máme obavy či nechuť?
Nútiť sa do pohlavného styku je vo všeobecnosti cesta do averzie. A ako vieme, averzie sú neliečiteľné.
Môže sa náš intímny život vôbec vrátiť do obdobia „pred pôrodom”?
Zmeniť intímne stereotypy, respektíve zabehané sexuálne zvyky nie je vôbec ľahké. Každý človek má inú sexuálnu kapacitu a v každom sa odohráva iný sexuálny scenár. Po narodení dieťaťa, najmä prvého, chvíľu trvá, kým si dvojica vytvorí nový stereotyp. Našťastie sa to väčšine dvojíc s menšími či väčšími úspechmi podarí.
Čo býva najčastejším „zabijakom” vášne po narodení dieťaťa?
Mnohé dvojice sa prestanú intímne stýkať dávno pred pôrodom, Niekedy sú dôvody zdravotné, inokedy psychické. Ženy si často neuvedomujú, že nie každý muž vníma meniace sa telo svojej partnerky pozitívne. Je to istotne výnimočný stav, ale dvojica by nemala prestať žiť „svoj život", každý zvlášť, ale aj spolu.
Ďalšia vec je tá, že rola muža v tehotnosti ženy je dnes podstatne iná než kedysi, no práve ten nadbytok zdieľania neurobí z muža lepšieho otca. Na to bude mať dostatok času po celý život svojich detí. Každodenné, každochvíľne rozhovory o rastúcom dieťati vníma inak žena a inak muž. A prirodzený odstup či zdržanlivosť, ba nazvala by som to temer až ostych, dá základ dobrému sexuálnemu životu v budúcnosti. Často so ženami pri ich problémoch v manželskom sexe po pôrode rozoberám prítomnosť otca pri či počas pôrodu. Rozhovory o tejto naozaj delikátnej téme majú byť medzi partnermi intenzívne, intímne a pravdivé. Ak by to záviselo na mne, odporučila by som, aby ženy do pôrodnice sprevádzali iné ženy - priateľky, sestry, matka. Sú dvojice, ktoré svoj intímny život nedokážu po pôrode naštartovať práve preto, že muž to už po zážitku z pôrodu jednoducho nedokáže.
Prítomnosť muža pri pôrode teda môže pochovať sexuálny život dvojice?
Existujú muži, ktorí skutočne s pôrodom spájajú svoju neschopnosť milovať sa so ženou potom, čo porodila. Muži by mali byť odvážnejší v odpore a ženy zase veľkorysejšie ak zistia, že pôrod by bol pre muža „príliš” ťažko vstrebateľnou spomienkou, pretože následky môžu byť katastrofálne. Ak sa to však už stalo a dvojica napriek obojstrannej snahe nedokáže svoj intímny život znovu naštartovať, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc. Často nás v ambulancii prekvapí, že páry prichádzajú až po mnohých mesiacoch či dokonca rokoch po pôrode, keď sa už telesne ale aj psychicky odcudzili.
Za akých okolností je zjavné, že pár obnovu svojho intímneho života sám „nedá”?
Na to neexistuje univerzálna rada. V každom prípade by však nemali čakať, kým ich vzťah úplne vychladne alebo sa objaví „niekto tretí”. Dôvernosť a pravdovravnosť dokáže vzťah vytiahnuť zo závozu. Treba nabrať odvahu a rozprávať sa, či si vedia pomôcť sami dvaja, alebo na to potrebujú niekoho tretieho, odborníka. Radiť sa s kamarátkami, kamarátmi či rodinou obyčajne nepomôže, najviac hrozí riziko prezradenia intímností.
Do akej miery potrebujeme v partnerskom vzťahu intimitu, milovanie?
Vo vzťahu muža a ženy by intimita mala byť tmelom, základným stavebným kameňom. A z dobre fungujúceho partnerstva by sa nemala vytratiť ani po mnohých rokoch spolužitia. Dnes majú deti veľmi dospelí ľudia, skúsení, často mimopartnersky úspešní. Majú svoju životné skúsenosti. Naozaj by mali myslieť na to, aby si medzi sebou zachovali dôvernosť. V ambulancii však vídame, že láska sa presúva na dieťa do takej miery, že na partnera sa jej už nedostáva.
Ak sa dvojica prestane intímne stýkať, po čase si od seba fyzicky odvykne a vrátiť sa späť „do manželskej spálne” býva ťažké až nemožné. Partneri si odvyknú nielen od pohlavného styku, ale aj od pohladení, bozkov či pritúlenia. Ak sa to stane, je to chvíľa, kedy treba zbystriť pozornosť, nabrať odvahu a ísť „s kožou na trh” nielen pred partnerom, ale najmä pred sebou. No aj veľmi inteligentní, vzdelaní a vyspelí ľudia mávajú veľké problémy, ak sa treba priznať k vlastným intímnym potrebám a zladiť ich s intímnymi potrebami partnera.