Stres je reakciou organizmu na nadmernú záťaž. Ale nie je stres ako stres. Väčšina ľudí si ho spája s negatívnymi a rýdzo nepríjemnými udalosťami, ale stresová reakcia môže byť aj pozitívny pôvod. Mierna a dočasná úroveň stresu ponúka aj určité výhody, ako píše idnes.cz.
Podľa American Academy of Family Physicians (AAFP) je stres vlastne prirodzený a inštinktívny spôsob ochrany a môže nás upozorniť na bezprostredné nebezpečenstvo, napríklad v prípade, keď sa rýchlo blíži auto. Ľahký stres zvyšuje sústredenie a pomáha zlepšovať výkon. Ak vám niečo urobí takú veľkú radosť, až sa vám z toho rozbúši srdce, jedná sa o zdraviu prospešný stres.
Avšak stres ako reakcia na nadmernú záťaž môže mať veľký vplyv na psychické aj fyzické zdravie. Zvlášť ak sme stresorom vystavení dlhodobo.
"Stres patrí k hlavným ničiteľom zdravia. Stres je jednou z hlavných príčin závažných zdravotných problémov. Vedie k ochoreniu srdca, nespavosti, imunitným poruchám, váhovým turbulenciám, úzkostiam, pocitom nešťastia a hlbokým depresiám," uviedla Lucia Mucalová, terapeutka pre deti, rodiny a medziľudské vzťahy.
"Stres spôsobuje strach. Nie samotné pracovné povinnosti alebo rodinné problémy. Tie sú úplne normálnou súčasťou života. Ale stresujú nás vtedy, keď sa začíname báť možného neúspechu. Všetky obavy sú založené na slove možno. Na fantáziu. Na našu ilúziu, ako by veci asi mali byť. Stresom sa automaticky diskvalifikujeme, vo všetkom, čo robíme. Stres ťahá dolu. Väčšina ľudí sa so stresom nevyrovnáva práve efektívnymi spôsobmi, ako je napríklad nadmerná konzumácia alkoholu, sladkosti, dohadovanie sa s druhými, odkladanie úloh, závidenia, ktoré hladinu stresu zvyšujú," vysvetlila ďalej Mucalová.
Doktor Paul J. Rosch, prezident American Institute of Stress (AIS) podotkol, že stresová reakcia bola dokonale vybrusovaná po milióny rokov ako ochranný mechanizmus. Čo bolo podľa neho v poriadku pre našich predkov, ktorí sa stretli so šabľozubými tigrami. Dnes sa stresová reakcia spustí aj v dopravnej zápche a naše telá potom na nadmerný a dlhodobý stres reagujú dosť nešťastným spôsobom v podobe hypertenzie, žalúdočných vredov alebo i mŕtvice.
Ženy reagujú na stres inak ako muži
Hoci ženské pohlavné hormóny a chémia mozgu poskytujú určitú ochranu pred stresom, ženy sú všeobecne viac ovplyvnené fyzickými a emocionálnymi účinkami stresu ako muži.
Doktor Rosch, ktorý je tiež klinickým profesorom medicíny a psychiatrie na New York Medical College a čestný viceprezident International Stress Management Association, vysvetlil, že ženské reakcie na stres sú zakorenené v ich telesnej chémii. Muži majú vyššie hladiny testosterónov a ženy zase estrogénov. Tiež ich mozgy sú podľa Rosche nastavené inak. Ženy nereagujú reakciou bojuj alebo uteč, ale viac tiahnu k vyjednávaniu.
Terapeutka Mucalová dodala, že ženy potrebujú o problémoch hovoriť, muži sa naopak väčšinou sťahujú do ústrania.
"Stres si nevyberá - trápia sa ním muži, ženy a bohužiaľ i deti. Čím vystresovanejší rodičia a domov, tým vystresovanejšie dieťa. Stres už potom môže spustiť čokoľvek. To, ako človek zvláda stres, nezáleží na pohlaví, ale na skúsenostiach a osobnosti daného jedinca," povedala Mucalová.
Doktorka Lori Heimová, novozvolená prezidentka v AAFP zo Scotland Memorial Hospital v Laurinburg v Severnej Karolíne, uviedla, že medzi veľké problémy patrí spojenie viacerých stresových faktorov naraz ako sú napríklad problémy v práci, starosti s deťmi a nespokojnosť v manželstve. Doktorka Heimová potom u takto vystresovaných žien zaznamenala zmeny v menštruačnom cykle či padanie vlasov.
Podľa AIS dokonca 75 až 90% návštev u lekára spadá na ťažkosti spojené so stresom. National Womens Health Information Center zase uviedol pre server www.everydayhealth.com, že účinky stresu na ženské fyzické a duševné zdravie môžu byť veľmi rozmanité od bolestí hlavy až po syndróm dráždivého čreva.
Poďme sa na niektoré fyzické príznaky dlhodobého stresu u žien pozrieť podrobnejšie.
1. Poruchy príjmu potravy
Podľa doktora Rosche sa anorexia a bulímia vyskytujú až desaťkrát častejšie u žien ako u mužov a často za týmito problémami stojí nadmerný a dlhodobý stres.
Rovnako ako depresia aj poruchy príjmu potravy sú spojené s nízkymi hladinami serotonínu. Liečba preto často spočíva v podávaní antidepresív, ktoré hladiny serotonínu zdvihnú.
2. Žalúdočné ochorenie
Medzi bežné žalúdočné ťažkosti súvisiace so stresom patrí nechutenstvo alebo naopak prejedanie, kŕče, nadúvanie, tráviace ťažkosti, pálenie záhy, ochorenia tráviaceho traktu alebo syndróm dráždivého čreva. Stres nás tiež často donúti siahnuť po nezdravých potravinách, ktoré majú schopnosť nás upokojiť.
Na druhej strane nadmerný stres môže podráždiť žalúdok do tej miery, že nemôžete zjesť ani sústo. V závislosti na tom, akým spôsobom na stres reagujete, dlhodobý stres môže viesť buď k chudnutiu alebo priberaniu.
3. Kožné reakcie
Stres sa môže nepekným spôsobom prejaviť aj na stave našej pokožky. Dermatologička Petra Samková z Petra Clinic povedala, že všetko, čo sa odohráva vo vnútri nášho tela a mysle, sa skôr alebo neskôr prejaví na našom vzhľade. Teda na kvalite našej pokožky, vlasov alebo napríklad nechtov.
"Stres negatívne pôsobí ako na naše zdravie, tak aj na vzhľad pokožky. Hormóny, ktoré sa v tele pri strese vyplavujú, oslabujú ochrannú bariéru pleti, pokožka je vysušená, stráca jas a zdravú farbu, objavujú sa červené žilky, kruhy a vačky pod očami, hlboké vrásky a tváre sú ovisnuté. Navyše sa oveľa viac tvoria vrásky, pretože stresovaný a naštvaný človek robí rôzne neprirodzené grimasy. Kvôli stresu tak ženy (aj muži) vyzerajú oveľa staršie, niektoré výskumy uvádzajú, že až o 10 rokov. Dôležitá je správna starostlivosť o pleť, a to ako zvnútra, tak zvonku. Zároveň je veľmi dôležité vyhýbať sa stresovým situáciám a dostatočne spať," radí doktorka Samková.
4. Srdcové choroby
Podľa doktora Rosche stres spôsobený ambíciami uspieť na dnešnom pracovnom trhu zvýšil u žien riziko ochorenia srdca.
Stres môže mať negatívny vplyv na celý kardiovaskulárny systém a nakoniec môže viesť k vysokému krvnému tlaku, bolesti za hrudnou kosťou, zrýchleniu srdcovej činnosti, mŕtvici a infarktu.
5. Rakovina
Podľa niektorých odborných štúdií existuje súvislosť medzi nadmerným stresom a nádorovými a onkologickými ochoreniami ako rakovina prsníka a vaječníkov.
V jednej štúdii výskumníci zistili, že riziko vzniku rakoviny prsníka sa zvýšilo o celých 62% u žien, ktoré zažili viac ako jednu vysoko stresujúcu životnú udalosť, ako napríklad rozvod alebo smrť manžela.
6. Techniky na zníženie stresu
Výskum prezentovaný na nedávnej schôdzi Western Psychological Association ukázal, že 25% vášho šťastia závisí na tom, ako dobre zvládate stres.
A aké sú podľa odborníkov najdôležitejšie stratégie na zvládanie stresu? Podľa doktorky Heimovej je predovšetkým potrebné rozpoznať stresory a mať pripravené nástroje, ktoré znížia napätie.
Doktorka Heimová ponúkla hneď niekoľko tipov, ako lepšie zvládať stres:
Zlepšite jedálniček - dobre vyvážená strava a vyhýbanie sa nezdravým potravinám pomôže zlepšiť nielen fyzické, ale aj emocionálne zdravie.
Urobte si čas na cvičenie - cvičenie je priamo fenomenálny spôsob, ako sa vysporiadať so stresom a depresiou. Podľa odborníkov môže cvičenie zdvihnúť náladu a zvýšiť uvoľňovanie endorfínov, prírodných látok spojených s dobrou náladou.
Nájdite zábavné spôsoby, ako relaxovať - nadviažte spojenie s rodinou, priateľmi a ľuďmi, s ktorými radi trávite čas. Znovuobjavte svoje koníčky - odborníci napríklad spojili pletenie so znížením účinkov stresu. Medzi ďalších populárnych bojovníkov so stresom patrí joga, meditácie a taiči.
Na záver doktorka Heimová radí nebáť sa požiadať o odbornú pomoc, ak máte pocit, že ste stresom už úplne zavalení a sami sa s ním nevysporiadajú. Liečba s pomocou odborníka na duševné zdravie vám pomôže dostať zdravie zase pod kontrolu.