Nakoľko máme imunitu takpovediac vrodenú, respektíve získanú napríklad v rámci dojčenia v útlom detstve a nakoľko si ju môžeme budovať v dospelosti?
Rodíme sa s vrodenou imunitou, ktorá sa ďalej vyvíja a buduje po celý náš ďalší život. V prvých mesiacoch života sme chránení protilátkami od matky, postupne si vytvárame vlastné protilátky i funkčnú bunkovú imunitu. Materským mliekom získavame množstvo faktorov nešpecifickej i špecifickej imunity. Imunita dojčeného dieťaťa vyzrieva oveľa lepšie ako dieťaťa na umelej výžive. Preto imunológovia radia mamičkám dojčiť dieťa aspoň šesť mesiacov, ideálne rok. V priebehu života získavame špecifickú imunitu voči vírusovým a baktériovým ochoreniam formou aktívnej imunizácie – očkovania – aj formou prekonania rôznych infekčných ochorení, a to najmä v detskom veku. Samozrejme, dôležitým faktorom je kvalitná výživa, nezaťažovanie imunity nadmerným a neindikovaným užívaním antibiotík, dostatok spánku, športovanie, relax.
Dá sa vôbec dohnať deficit v oblasti imunity, ak ju máme v detstve alebo v mladosti zníženú?
Vrodené poruchy imunity, primárne imunodeficiencie, sú spôsobené poruchou génov kódujúcich bielkoviny dôležité pre funkcie imunitného systému. Podľa typu poruchy sú liečebnými možnosťami transplantácia kostnej drene alebo génová terapia. Vrodené protilátkové nedostatočnosti, ktorých je najviac, teda až 70 percent všetkých vrodených porúch imunity, vieme doplniť pravidelným dodávaním protilátok infúznou alebo podkožnou formou. Získané poruchy imunity v závislosti od typu liečime imunomodulačnou, to je imunitu podporujúcou liečbou.
Pacientov s vrodenými aj získanými deficitmi imunity sleduje a lieči imunológ, často je to liečba na celý život. Úspešná transplantácia kostnej drene môže byť však definitívnym riešením vrodenej poruchy imunity. Medzi poruchy imunity patria aj neadekvátne, prestrelené reakcie na bežné podnety pri alergických ochoreniach a tvorba protilátok proti vlastným tkanivám pri autoimunitných chorobách. Poruchy imunity vedú k zvýšenej predispozícii k nádorovým ochoreniam.
Aký je rozdiel v imunite detí a starých ľudí? Obe skupiny patria k zraniteľným, no predpokladám, že obe z trochu odlišných dôvodov...
Deti sa rodia s nie celkom vyvinutou imunitou, prvých šesť mesiacov sú chránené protilátkami od matky, postupne si budujú svoju protilátkovú i bunkovú imunitu. Významnou podporou imunity v tomto období je povinné očkovanie, ktoré deti v ďalšom živote chráni pred mnohými infekčnými ochoreniami. Aj infekcie malých detí, ktoré si prinesú z detských kolektívov, sa podieľajú na budovaní imunity voči bežným vírusovým a baktériovým ochoreniam. U starších ľudí dochádza k poruchám imunity vplyvom rôznych ochorení – cukrovky, chronických obličkových, pečeňových, krvných i nádorových ochorení. Taktiež dlhodobá liečba liekmi potláčajúcimi imunitu pri rôznych autoimunitných a systémových ochoreniach môže viesť k získaným poruchám imunity, ktoré treba dlhodobo sledovať. Aj po intenzívnej antimikrobiálnej liečbe môže dochádzať k poruchám imunity.
Ako sa dá posilňovať imunita u seniorov?
Imunomodulačnou i substitučnou liečbou môžeme posilňovať imunitu detí i dospelých. U seniorov k tomu treba stabilizovať a liečiť aj základné chronické ochorenia. K preventívnym opatreniam posilňujúcim imunitu všetkých vekových skupín patrí dostatok spánku, výživa s obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, kvalitných bielkovín, pobyt v prírode s aktívnym primeraným pohybom, otužovanie, dostatočné preventívne hygienické opatrenia a vyhýbanie sa priestorom s množstvom ľudí počas epidémií vírusových ochorení. V posilnení imunity pomáhajú aj výživové doplnky s obsahom imunoglukánu, zinku či selénu.
Kde robíme v oblasti udržiavania imunity najviac chýb? Je to v životnom štýle alebo napríklad v nadužívaní liekov a zbytočnom užívaní napríklad antibiotík?
Životný štýl so zameraním na maximálny výkon u dospelých i detí, stresmi na pracovisku i v rodine, nedostatok spánku, nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu v prírode, bez relaxácie a oddychových aktivít v dlhodobom horizonte znižujú našu obranyschopnosť. Samozrejme, nadužívanie antibiotík je tiež faktor negatívne ovplyvňujúci našu imunitu. V ambulanciách pediatrov i všeobecných lekárov pre dospelých sa často využívajú laboratórne vyšetrenia, odlišujúce vírusové a baktériové infekcie, takže lekár sa po zhodnotení výsledkov a klinického stavu môže hneď rozhodnúť, či je nutná antibiotická liečba, a nepodávať antibiotiká „naslepo“.
Aké kroky na podporu imunity sa dajú robiť kedykoľvek a ktoré treba starostlivo načasovať?
Preventívne opatrenia na podporu imunity je dobré robiť celoročne. U detí neočkovať v období prebiehajúcej infekcie, ale len zdravé dieťa. Očkovanie proti chrípke načasovať na jesenné obdobie ešte pred vypuknutím chrípkovej sezóny, ktorá u nás býva najčastejšie v januári a vo februári.
Čo osobne robíte na jej podporu vy, predsa len ako odborníčka prichádzate do kontaktu s pacientmi s rôznymi diagnózami?
Lekár by mal tiež dodržiavať preventívne opatrenia na podporu imunity, otužovanie, dostatok spánku a oddychu, športovať, dopriať si raz až dvakrát ročne dlhšiu dovolenku na regeneráciu fyzických i psychických síl. V ambulancii sa musí lekár chrániť dôsledným dodržiavaním hygienických opatrení, dezinfekciou pracovných priestorov, vyšetrovacích zariadení a zdravotných pomôcok. Dôležité sú tiež kvalitné podmienky na prácu, obmedzenie stresu, dostatok času na vyšetrenie pacienta a vítaná je aj empatia zo strany pacientov najmä v obdobiach zvýšeného náporu na vyšetrenia, počas infekčných epidémií alebo náhleho vypuknutia alergickej sezóny, keď je časový stres enormný a požiadavky pacientov na vyšetrenie niekoľkonásobne vyššie.
