S otepľovaním je ich, samozrejme, stále viac a viac a v týchto dňoch na ne teda možno natrafiť takmer všade, kde sú stromy, kríky či tráva.
Drobný parazit
Kliešť je drobný parazit, ktorý patrí do čeľade kliešťovitých. Vo svete je ich známych vyše 650 druhov. U nás je najrozšírenejší kliešť obyčajný. Prebúdza sa spravidla v marci, v plnej sile začína útočiť v apríli. Najviac jedincov je v prírode v máji a júni. Klimatické zmeny však vplývajú aj na tohto živočícha a preto sa aj termíny výskytu či jeho rozšírenie môžu meniť. Potvrdzuje to aj fakt, že v minulosti tieto parazity dominovali najmä na juhu, v nížinných oblastiach a v nižších zemepisných výškach. V uplynulých rokoch sa však čoraz viac presúvajú aj do horských lokalít. Kliešte sa živia krvou vtákov, plazov a cicavcov, a teda aj človeka. „Kliešť obyčajný má na prvom páre končatín zmyslové detektory, ktoré mu pomáhajú vytypovať si svoje obete. Detektormi zachytáva vyššiu koncentráciu oxidu uhličitého, ktorý vydychuje človek i zvieratá. Zároveň dokáže vnímať aj teplo,“ vysvetľuje Mgr. Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva a dodáva, že po „uštipnutí“ sa prisaje a v pokožke zostáva doslova zahryznutý.
Ťažko ich zbadať
Kliešť má ploché telo s tvrdým povrchom a ôsmimi nohami. Meria spravidla jeden až dva milimetre. Aj preto ho pomerne ťažko zbadať. „Kliešte sú v prírode voľným okom sotva viditeľné. Larvy pripomínajú škvrnu sadze a nymfy majú veľkosť špendlíkovej hlavičky alebo zrniečka maku. Samička kliešťa však po nasatí, keď sa jej telo naplní krvou, môže narásť až do veľkosti hrachového zrnka. Dospelý kliešť môže byť červenkastý, tmavohnedý až čierny,“ dodáva odborníčka. Počas života prechádza štyrmi vývojovými štádiami a pre človeka je nebezpečný až v troch z nich.
Čím sú nebezpečné?
Mnoho prípadov uhryznutia kliešťom sa končí jeho vytiahnutím a ošetrením ranky. V niektorých prípadoch však kliešte môžu prenášať nebezpečné ochorenia. Na Slovensku najčastejšie prenášajú lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Problém je, pri jeho odstraňovaní z pokožky sa nedá zistiť, či je nakazený, alebo nie. Po kontakte s kliešťom preto treba sledovať varovné príznaky, špeciálne po návšteve oblastí, ktoré sú známe nakazenými kliešťami. Ide najmä o
– oblasť pozdĺž Váhu
– pohorie Tríbeč
– pohorie Vtáčnik
– Pohronská a Nitrianska pahorkatina
– Oblasť Malých Karpát
– Lesy v okolí Nitry, Nových Zámkov, Levíc a Trenčína
Lymská borelióza
Pôvodcom tohto ochorenia je baktéria borélia. „Ide o multisystémové ochorenie. Prejavuje sa pestrým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov. Liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Očkovanie proti tomuto ochoreniu neexistuje. Ak sa však nelieči, môže spôsobiť dlhotrvajúce, niekedy aj doživotné ťažkosti, problémy so srdcom, kĺbmi i nervovým systémom,“ uvádza Mgr. Daša Račková. Lymská borelióza má tri štádiá. Odhaliť ju možno vďaka viacerým príznakom:
– červenkastá škvrna okolo miesta uštipnutia kliešťom v tvare kruhu
– príznaky podobné chrípke, najmä bolesť hlavy, únava a horúčka
Príznaky sa spravidla objavia do 30 dní od uštipnutia kliešťom. V takomto prípade je potrebné ihneď navštíviť lekára.
Kliešťová encefalitída
Ide o vírusový zápal mozgu. Je to sezónne ochorenie, ktoré prenášajú kliešte a vyskytuje sa spravidla v apríli až októbri. „Pôvodcom nákazy je vírus kliešťovej encefalitídy, ktorý sa do organizmu dostane pri prisatí infikovaného kliešťa alebo konzumáciou tepelne neopracovaného mlieka od infikovaných oviec, kôz a kráv. Prenos nákazy z človeka na človeka neexistuje,“ dodáva odborníčka. Inkubačný čas je 7 až 14 dní. Ochorenie prebieha v dvoch fázach.
Prejavy prvej fázy:
– chrípkové príznaky
– horúčka
– nevoľnosť
– bolesti hlavy a svalov
Prejavy druhej fázy:
– postihnutie centrálneho nervového systému
– stupňujúce sa silné bolesti hlavy
– vracanie
– stuhnutie šije
– poruchy vedomia
– poruchy pamäti
– dezorientácia
– závraty
– nervové obrny
Problémom pri tomto ochorení je aj to, že medzi prvou a druhou fázou nastupuje takzvané bezpríznakové štádium. To trvá 1 až 20 dní a pacient môže nadobudnúť pocit, že prvotné príznaky spôsobilo prechladnutie či chrípka. Ľudia, ktorí boli v prírode a našli si na tele prisatého kliešťa, by preto mali byť obozretní.
Očkovanie
Proti kliešťovej encefalitíde sa možno dať zaočkovať. Očkovanie nie je povinné a pozostáva z troch dávok. Dve súkromné poisťovne v súčasnosti platia polovicu nákladov na všetky tri vakcíny. „Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej a tretia 9 až 12 mesiacov po druhej. Existuje však aj skrátená schéma, keď sa druhá dávka podáva už 2 týždne po prvej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť aj prvé dve dávky. Kompletné očkovanie chráni minimálne tri roky, následne sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o 10 až 14 dní po podaní druhej dávky,“ vysvetľuje Mgr. Daša Račková. Zaočkovať sa môžu dať dospelí aj deti od jedného roka. Na Slovensku však patrí toto očkovanie k najmenej využívaným.
Ďalšia ochrana
Okrem očkovania sa možno proti kliešťom chrániť aj inak. Dôležité je najmä zabezpečiť sa pred výletmi do prírody. Vhodné je používať repelentné prípravky proti kliešťom a správne sa obliecť. Odporúča sa svetlé oblečenie, na ktorom kliešte dobre vidieť, dlhé nohavice, ktoré je ideálne zastrčiť do ponožiek a tričká či košele s dlhými rukávmi. Chýbať by nemala ani pokrývka hlavy. „Po návrate domov treba prezrieť seba, deti aj domáce zvieratá. Ak sa objaví prisatý kliešť, treba ho odstrániť čo najskôr,“ uvádza odborníčka.
Najčastejšie miesta prisatia kliešťa sú:
– vlasatá časť hlavy
– slabiny a podpazušia
– Podkolenná jamka
– intímne miesta
– za ušami
Ako ho vytiahnuť?
Pri odstraňovaní kliešťa treba byť opatrný. „Dôležité je odstrániť celého kliešťa tak, aby sme nezanechali v rane jeho hlavičku a aby sme ho nerozpučili. Tam, kde bol kliešť prisatý, nenanášame nijaké tekuté ani olejové prípravky. Mohlo by to spôsobiť vyprázdnenie obsahu čriev kliešťa do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi. Kliešťa odstraňujeme pinzetou, ktorú pritlačíme čo najbližšie ku koži, vyťahujeme ho pomaly kývavým pohybom bez točenia,“ dodáva Mgr. Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva. Kliešťa je najlepšie zabaliť do papiera a spláchnuť v toalete. Ranu treba vydezinfikovať prípravkom obsahujúcim alkohol alebo jódovú tinktúru. Ak sa rana nezahojí ani po niekoľkých dňoch, treba vyhľadať lekársku pomoc.